BRUSEL - Politická skupina liberálov a demokratov v Európskom parlamente (ALDE) v utorok vyzvala Európsku komisiu (EK), aby v stredu (20.12) - v rámci zasadnutia kolégia komisárov - spustila právne konanie proti Poľsku v zmysle článku 7. Lisabonskej zmluvy.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker túto možnosť pripustil minulý piatok (15.12), keď počas summitu EÚ upozornil, že eurokomisia rozhodne v stredu o prípadnom otvorení konania voči Poľsku podľa článku č. 7 európskych zmlúv. Dôvodom sú obavy z vážneho porušenia princípov právneho štátu v tejto krajine.
Európsky parlament už v novembri prijal uznesenie, v ktorom žiadal, aby sa aktivoval článok 7, lebo poľská vláda pod taktovkou strany Právo a spravodlivosť (PiS) pokračuje v spochybňovaní zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva.
"Demokracia v Poľsku bola rozložená, teraz nastal čas konať. EÚ sa musí postaviť proti vláde PiS, ktorá koná úplne v rozpore s hodnotami Európskej únie a spochybňuje zásady právneho štátu," upozornil Verhofstadt. Dodal, že nejde o rozhodnutie proti občanom Poľska, ktorí si zaslúžia lepší prístup svojej vlády. Postup podľa článku 7 by bol podľa jeho slov "smutným dňom" pre väčšinu poľských občanov, ktorí podporujú členstvo v EÚ, ale "nevyhnutný krok" k tomu, aby EÚ zostala zakotvená na základoch práva a právneho poriadku.
Podľa podpredsedníčky ALDE Sophie In 't Veldovej si Poľsko veľmi dobre uvedomovalo demokratické zásady a prísne požiadavky na dodržiavanie zásad právneho štátu, keď sa pripojilo k Únii v roku 2004.
"Politická kontrola súdnictva v jednom členskom štáte ovplyvňuje fungovanie EÚ ako celku. Nielen spolupráca v oblasti bezpečnosti a presadzovania práva, ale aj vnútorný trh. Obrovské davy v uliciach poľských miest dokazujú, že poľskí občania chcú dodržiavať vládu zákona. Komisia má povinnosť konať teraz a chrániť integritu EÚ a práva občanov EÚ," vyhlásila europoslankyňa. Podľa nej aj situácia v Poľsku dokazuje, že EÚ by mala zaviesť mechanizmus trvalého monitorovania demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Europarlament to navrhol už v roku 2016.
Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Ak by EK iniciovala predmetné konanie, najskôr by mu muselo dať zelenú 80 percent členských štátov, teda štyri pätiny z nich.
