MOSKVA - Obdobie tesne po páde železnej opony bolo pre diplomatov a politikov poriadne náročným. Svoje o tom vie aj vtedajší líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorí so svojimi západnými kolegami rozhodovali o budúcnosti Európy - a priamo aj Slovenska.
Podľa najnovších odtajnených dokumentov Gorbačov dostal uistenie, že sa krajiny bývalého východného bloku nestanú ihneď členskými štátmi NATO. Aj tieto záruky nakoniec prispeli k tomu, že ZSSR súhlasilo so zjednotením Nemecka a neskôr aj so zrušením Varšavskej zmluvy, čo bola odpoveď Sovietov na Severoatlantickú alianciu. Nemecko sa spojilo v októbri 1990, február 1991 priniesol koniec Varšavskej zmluvy.
Prvé konkrétne uistenia od západných lídrov prišli 31. januára 1990, keď minister zahraničia Západného Nemecka Hans-Dietrich Genscher vystúpil v meste Tutzing v Bavorsku s prejavom o zjednotení krajiny. Genscher sa mal vyjadriť, že tieto zmeny nesmú znamenať oslabenie sovietskych bezpečnostných vplyvov. Podľa neho vraj NATO malo zabudnúť na „expanziu svojho teritória smerom na západ, čiže k sovietskym hraniciam".
Zľava: Michail Gorbačov a Hans-Dietrich Genscher - Foto: SITA
Uistenie aj pre Gorbačova
Táto idea sa však nevyskytovala v písomných dohodách či zmluvách, ale v poznámkach z konverzácií medzi Sovietmi a významnými západnými účastníkmi rozhovorov - medzi nich patrili ako Genscher, tak aj vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl, britská predsedníčka vlády Margaret Thatcherová, jej nástupca John Major a aj americký prezident George Bush starší.
Západ vtedy rozmýšľal, ako presvedčí Rusov. Šiesteho februára 1990 sa Genscher stretol s britským ministrom zahraničia Douglasom Hurdom. „Rusi musia mať záruky, že ak napríklad poľská vláda opustí jedného dňa Varšavskú zmluvu, tak do NATO nevstúpi hneď v nasledujúci deň," povedal Genscher.
Podobnú formulku mal v rozhovore s Gorbačovom použiť aj minister zahraničia USA James Baker. So sovietskym lídrom súhlasil, že „expanzia NATO je neakceptovateľná", pričom s uistením, že sa niečo také nestane, prišiel pri stretnutí s Gorbačovom 10. februára aj Kohl.
Michail Gorbačov v roku 1991 - Foto: SITA
Rozširovanie prišlo skôr
Rozširovanie krajinami bývalého východného bloku nakoniec prišlo skôr. Už v roku 1999 sa do NATO dostali Česko, Poľsko a Maďarsko. Ďalší členovia Varšavského paktu vrátane Slovenska nasledovali v roku 2004 a Albánsko v roku 2009.
Ako upozorňuje portál Echo24.cz, zmena postojov nastala už v roku 1994, keď sa o rozšírenie NATO snažil vtedajší americký prezident Bill Clinton, hoci proti kroku protestoval aj jeden z najznámejších amerických diplomatov George Kennan.
