BRUSEL/WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump má dnes večer uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Hoci pre Izrael ide o veľký deň, zo sveta zaznieva kritika tohto kroku a obavy z eskalácie násilia. Toho si je vedomá aj izraelská armáda, ktorá zvýšila od utorka pohotovosť svojich jednotiek. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už pohrozil prerušením diplomatických vzťahov s Izraelom a vyhlásil, že Jeruzalem je červenou čiarou pre moslimov.
FOTO Vedci skúmali hrobku, v ktorej mali pochovať Ježiša: Z toho, čo odhalili, zostali ohromení
Šéf Bieleho domu hovoril v utorok o svojich plánoch s lídrami blízkovýchodných krajín aj napriek varovaniam od palestínskych a arabských vodcov, že takéto rozhodnutie by mohlo vyvolať násilie a nestabilitu po celom regióne.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca pohrozil prerušením diplomatických vzťahov s Izraelom, ak by sa USA odhodlali pre podobný krok. "Pán Trump, Jeruzalem je červenou čiarou pre moslimov," vyhlásil Erdogan na straníckej akcii v Ankare.
Postavenie Jeruzalema - mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov - je jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, ale medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút mesta sa musí určiť na mierových rozhovoroch. Palestínčania žiadajú, aby bol ich hlavným mestom východný Jeruzalem, obsadený Izraelom v roku 1967.
Strach z nestability v regióne
Obavy z očakávaného večerného oznámenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, dnes vyjadrili Británia, Nemecko, Rusko aj Čína. Pápež František vyzval na to, aby bol ohľadom Jeruzalema zachovaný súčasný stav, a vyzval k opatrnosti. Podľa iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího ukazuje Trumpov zámer na "neschopnosť a zlyhanie" USA. Sýrska vláda plán šéfa Bieleho domu odsúdila ako nebezpečný.
Hovorca tureckej vlády podľa agentúry Reuters povedal, že uznanie Jeruzalema hlavným mestom Izraela "založí v regióne a svete požiar, ktorý pôjde len ťažko uhasiť". Minister zahraničia Mevlut Cavusoglu neskôr uviedol, že proti Trumpovmu plánu sa "postavil celý svet".
Šéf britskej diplomacie Boris Johnson uviedol, že Londýn sleduje iniciatívu Washingtonu so znepokojením. "Domnievame sa, že (postavenie) Jeruzalema by malo byť súčasťou definitívneho, dohodnutého riešenia konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi," povedal Johnson novinárom v Bruseli po príchode na rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie. Spojené štáty by podľa neho mali prísť čo najskôr s blízkovýchodným mierovým plánom.
Bozk smrti
Hlavný predstaviteľ Palestíny v Británii Manuel Hassassian v rozhovore s rozhlasovou stanicou BBC uviedol, že Trumpovo vyhlásenie bude v podstate vyhlásením vojny na Blízkom východe a "bozkom smrti" riešenia izraelsko-palestínskeho sporu v podobe vytvorenia dvoch štátov.
Obavy z možného zhoršenia izraelsko-palestínskeho konfliktu zazneli aj z Ruska. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ale zdôraznil, že Moskva sa nebude ďalej vyjadrovať k rozhodnutiu, ktoré ešte nepadlo.
Nemecké ministerstvo zahraničia uviedlo, že má obavy z vypuknutia násilností v Jeruzaleme, Pásme Gazy aj na Západnom brehu Jordánu po Trumpovom vyhlásení. Nemeckých občanov nachádzajúcich sa v daných oblastiach varovalo, aby sa miestam očakávaných stretov vyhli.
Varuje aj slovenské ministerstvo
"V súvislosti s dnešným čakávaným vyhlásením prezidenta USA D. Trumpa o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela z pohľadu USA, upozorňujeme slovenských občanov cestujúcich do Izraela a na palestínske územia pred možnou zvýšenou eskaláciou napätia a bezpečnostnej situácie," píše sa na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležítostí SR.
Palestínska samospráva ohlásila na nasledujúce tri dni protesty, ktoré môžu prerásť do násilností a stretov s bezpečnostnými zložkami. Kritickým môže byť predovšetkým piatok, ktorý je tradičným modlitebným dňom. Nie je možné vylúčiť ani útoky tzv. osamelých vlkov, predovšetkým na miestach s vysokou koncentráciou ľudí, ktoré by sa mohli preniesť aj na územie Izraela.
Ministerstvo odporúča v najbližších dňoch zvážiť návštevu Západného brehu, predovšetkým oblasti väčších miest (Ramalláh, Jenin, Jericho, Nábulus, Hebron), ako aj častí východného Jeruzalema a Starého mesta Jeruzalema. V urgentných prípadoch môžu slovenskí občania využiť pohotovostné číslo Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Tel Avive + 972/54 4556642.
Vyhlásenie nemá byť politický akt
Trump podľa Bieleho domu urobí vyhlásenie o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela dnes o 19:00 SEČ. Oznámenie bude podľa médií prezentované ako "historická a súdobá realita", nie ako politický akt. Premiestnenie veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema, o ktorom sa tiež špekulovalo, sa bezprostredne neuskutoční, uviedla americká tlač s odvolaním sa na zdroje z Bieleho domu.
Svetové spoločenstvo neuznáva zjednotenie Jeruzalema zo strany Izraela, ani jeho vyhlásenie izraelským hlavným mestom. Palestínčania počítajú s tým, že získajú vlastný štát a že východný Jeruzalem, ktorý teraz Izrael okupuje, bude jeho hlavným mestom.
Organizácia islamskej spolupráce (OIC), ktorá už v pondelok oznámila, že uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela bude považovať za agresiu, sa kvôli kríze okolo Jeruzalema mimoriadne zíde v Istanbule 13. decembra. Povedal to dnes hovorca tureckého prezidenta.
Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela
Americký prezident Donald Trump v stredu v Bielom dome povedal, že USA uznávajú Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela. Oznámila to spravodajská televízia Sky News. "Dospel som k záveru, že je čas uznať Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela," vyhlásil republikánsky prezident.
Trump zároveň vydal pokyn rezortu diplomacie, aby začal s prípravami procesu presťahovania amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema. "Tento proces sa začne okamžite," povedal Trump. Riešenie v podobe existencie dvoch štátov, ktoré by ukončilo konflikt na Blízkom východe, podporí, ak si to obe strany budú želať.
Demografické údaje a história
Mesto sa rozkladá na ploche 125 štvorcových kilometrov a obýva ho zhruba 880-tisíc ľudí, z toho približne 450-tisíc Židov a 300-tisíc Palestínčanov. Asi dve percentá obyvateľstva tvoria kresťania.
Prvé zmienky o osídlení tohto miesta sú z doby asi 4500 rokov pred naším letopočtom. Pred začiatkom nášho letopočtu bol Jeruzalem hlavným mestom jednotného židovského štátu. Po jeho rozdelení sa stal hlavným mestom judského kráľovstva. V roku 70 nášho letopočtu ho dobyli a zničili Rimania. Na stáročia sa potom dostal pod nadvládu Arabov a seldžuckých a osmanských Turkov.
Po prvej svetovej vojne v rokoch 1920 – 1948 bolo mesto správnym strediskom britského mandátneho územia Palestíny. Po druhej svetovej vojne sa malo podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z novembra 1947 stať samostatnou správnou jednotkou pod medzinárodnou správou. K tomu však nikdy nedošlo, Izraelčania boli za, arabskí vodcovia ale proti.
Izrael v prvej arabsko-izraelskej vojne v rokoch 1948 – 1949 obsadil západnú časť mesta a 23. januára 1950 ju vyhlásil za svoje hlavné mesto. Východná časť pripadla podľa izraelsko-zajordánskej dohody o prímerí z apríla 1949 Zajordánsku.
Počas šesťdňovej vojny v júni 1967 sa Izrael zmocnil aj východnej časti a 28. júna 1967 ju anektoval. V rozpore s rezolúciami OSN vyhlásil 30. júla 1980 celý Jeruzalem za "večné a nedeliteľné hlavné mesto" štátu.
Keď Palestínska národná rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Alžíri 15. novembra 1988 vyhlásila nezávislý palestínsky štát, označila východný Jeruzalem za jeho hlavné mesto.