LONDÝN - V čase, keď sa boj proti teroristickej organizácii Daeš blíži ku koncu, na Blízkom východe sa začína vynárať na povrch nové napätie. Minulotýždňová rezignácia libanonského premiéra Saada Harírího a bezprecedentné víkendové zatýkanie princov, miliardárov a politikov v Saudskej Arábii môžu mať vplyv na dramatický vývoj celého regiónu. Napísala o tom agentúra AP.
Hrozba vojenského konfliktu! VIDEO Saudská Arábia zostrelila raketu mieriacu na civilné letisko
Saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salmán (33) nestrácal čas vo funkcii ministra obrany a hlavy oficiálneho protikorupčného ťaženia. Jeho snahy zmodernizovať konzervatívnu krajinu sa odrazili na miernejšej interpretáciu islamu, čo pocítili aj obyvatelia. Drsné tresty pre ženy, ktoré si nezahalili vlasy, sa zmiernili a náboženská polícia bola postupne zbavená svojej moci.
Nikto však nebol pripravený na bezprecedentnú sobotňajšiu akciu, pri ktorej bolo zatknutých 11 princov a desiatky bohatých podnikateľov vrátane svetovo presláveného miliardára, princa Alwaleeda bin Talala, ktorého odviedli z jedného z nejexkluzívnejších hotelov v Rijáde. Sú obvinení z prania špinavých peňazí, úplatkárstva, vydierania a zneužívania verejných pozícií k súkromnému obohacovaniu.
„Povedať, že to bol šok pre systém, je zľahčovaním,” povedal saudský funkcionár denníku The Guardian. „Posolstvo je, že všetko, čo bývalo Saudskou Arábiou, už viac nie je. Toto je revolúcia.” Newyorský bezpečnostný ústav Soufan Group opísal zatýkanie ako jednu z najvýznamnejších zmien za desaťročia v jednej z najvplyvnejších krajín sveta.
Podobných šokov je však v regióne viac. Turbulencie sa očakávajú aj po rezignácii libanonského premiéra, ktorý bol aj saudským občanom a členom toho istého obchodného okruhu ako muži zatknutí počas víkendu. Saad Haríri uviedol, že odstúpil z dôvodu obáv o svoj život.
Dôležité však je, že Harírí odsúdil iránsky vplyv v Libanone, ktorý je riadený silným iránskym spojencom Hizballáhom ako súčasť dohody o rozdelení moci. Saudská Arábia zase obvinila Irán, že dodala raketu jemenským povstalcom, ktorí ju vypálili na medzinárodne letisko v Rijáde. Strelu stihla zlikvidovať protivzdušná obrana.
Všetky tieto udalosti zintenzívnili regionálne napätie a Blízky východ vstupuje do fázy po Islamskom štáte, kedy k najväčším treniciam dochádza práve medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Ich politiky ovplyvňujú aj ďalšie krajiny.
PRIAMA KONFRONTÁCIA S IRÁNOM?
Medzi Saudskou Arábiou a Iránom vládne dlhotrvajúca rivalita a najnovšie akcie môžu mať za následok, že sa opäť dostane do popredia. Obe krajiny sa vo všeobecnosti vyhýbajú priamej konfrontácii, namiesto toho zápasia o moc v regióne tým, že sa zapájajú do sprostredkovaných bojov v iných krajinách, ako je Libanon.
Posledné zameranie sa jemenských povstalcov na letisko v Saudskej Arábii by mohlo byť dôvodom na odvetu, ale je nepravdepodobné, že dôjde k priamej vojenskej akcii proti Iránu. Kráľovská armáda je už zainteresovaná v jemenskej vojne. Jej bojové lietadlá sú zapojené do leteckej kampane a vojsko je umiestnené na hranici.
Iránska armáda je väčšia ako saudskoarabská, ale kráľovstvo v poslednom desaťročí nakúpilo od USA a Európy oveľa pokročilejšie zbrane. Má silného spojenca v Spojených arabských emirátoch, ktoré tiež vybudovali veľkú armádu.
Priamou vojenskou akciou by sa riskovala obrovská destabilizácia v Perzskom zálive aj mimo neho a narušila by dodávky ropy životne dôležité pre Saudskú Arábiu a jej spojencov. Je nepravdepodobné, že kráľovstvo bude konať bez toho, aby dostalo zelenú z Washingtonu.
JEMEN
V roku 2015 začala koalícia Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a ďalších spojencov kampaň proti šiitskym povstalcom, známym ako húsíovia. To zabránilo rebelom pri prekročení Jemenu, no koalícia nebola schopná zatlačiť povstalcov ďalej, a tak im zostala kontrola nad hlavným mestom Saná aj väčšinou severu. Vojna zabila viac ako 10-tisíc civilistov a milióny Jemenčanov sa ocitli na pokraji hladomoru.
Irán podporuje rebelov, ale popiera, že ich ozbrojuje. Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Zarif odmietol obvinenia Rijádu z dodania rakety a povedal, že Saudská Arábia obviňuje Irán z dôsledkov vlastných "vojenských agresií, regionálneho šikanovania, destabilizujúceho správania a rizikových provokácií".
Žiadna strana sa však nezdá byť ochotná vystupňovať vzájomný boj, hoci vypálenie rakety naznačuje potenciál, že konflikt prekoná hranice Jemenu.
LIBANON
Rezignácia predsedu vlády je všeobecne považovaná za saudský krok proti Hizballáhu, šiitskej politickej skupine a guerillovej sile, ktorá je mocnou rukou Iránu v Libanone a Sýrii. Saudovia síce demonštrovali schopnosť sabotovať libanonskú politiku, ale tým sa v dohľadnej dobe nič nezmení na tom, že v Libanone stále dominuje Hizballáh.
Saudská intervencia spôsobila, že mnohí Libanončania, vrátane niektorých podporovateľov Harírího, odmietajú kráľovstvo, pretože sa obávajú, že naruší jemnú štruktúru zdieľania moci medzi libanonskými šiitmi, sunnitmi, kresťanmi a inými komunitami. Bez efektívnej vlády bude krajina oslabená.
Iránsky hovorca ministerstva zahraničia Bahram Ghasemi tento krok kritizoval ako americko-izraelsko-saudské sprisahanie, ktoré spôsobilo napätie v Libanone. Existujú obavy, že Saudská Arábia bude aj naďalej tlačiť na odstránenie Hizballáhu, čo by mohlo destabilizovať Libanon, ktorý v polovici dvadsiatych rokov zaznamenal krvavé konflikty medzi guerillovou silou a sunnitskými súpermi.
SÝRIA
Po šiestich rokoch vojny v Sýrii získava moc v krajine Irán a jeho spojenec prezident Bašár Asad. Iránsky priamy zásah a letecká kampaň Ruska zachránili Asada a obrátili vplyv v jeho prospech, takže opätovne získal veľké časti územia.
Keďže medzinárodný tlak na Asadovo odstúpenie ustúpil, snaha Saudskej Arábie odstrániť Irán zo Sýrie sa rozpadla. Napriek tomu sa kráľovstvo snaží udržať vplyv hlavne v sunnitských oblastiach, ktoré zostávajú mimo Asadových rúk.
Saudské bojové lietadlá pomohli v americkej leteckej kampani proti teroristickej skupine Islamský štát. Saudský veľvyslanec nedávno odišiel do sýrskeho mesta Rakka, vybojovaného od Daeš, aby diskutoval o saudskej úlohe pri jeho obnove.
KATAR
Saudská Arábia, Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty na začiatku júna prerušili s Katarom diplomatické styky a vyhlásili proti nemu dopravnú a obchodnú blokádu. Dauha potom dostala na splnenie požiadavky, ktoré zahŕňali ukončenie podpory údajných teroristov, prerušenie kontaktov s Iránom a zrušenie tureckej vojenskej základne, ktorú Katar hostí na svojom území.
Podľa niektorých analytikov je za konfliktom obava Saudskej Arábie o jej dominantné postavenie v regióne, ktoré Katar začal v poslednom čase ohrozovať. V Katare sídli aj veliteľstvo americkej armády pre Blízky východ, z ktorého medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi koordinuje bombardovanie radikálov z Islamského štátu v Sýrii.
Napriek opakovaným snahám Washingtonu podporiť dialóg a vyriešiť situáciu Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty požadujú od Kataru množstvo ústupkov, s ktorými on nesúhlasí. Krajina však nezostáva v izolácii. Koncom októbra podpísala dohodu o vojenskej spolupráci s Ruskom. Posilniť tiež hodlajú vzájomné ekonomické vzťahy.
