PARÍŽ - Centristická strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona utrpela v nedeľu svoju prvú volebnú porážku. V čase rastúceho rozčarovania z nového lídra krajiny sa totiž pri hlasovaní o obsadení polovice kresiel v hornej komore parlamentu, Senáte, presadili tradiční konzervatívci.
Výsledky sú neúspechom pre Macrona, keď sa angažuje v debatách o budúcnosti Európskej únie a púšťa do kontroverznej reformy pracovného práva, ktorou chce podľa vlastných slov oživiť stagnujúce francúzske hospodárstvo. Najnovší zo série protestov proti týmto jeho plánom ohlásili už na dnes vodiči kamiónov, ktorí chcú blokovať cesty a sklady paliva. Macron a jeho strana Republika v pohybe (LREM) budú môcť naďalej svoje reformné návrhy presadzovať, pretože posledné slovo v legislatívnom procese má dolná komora parlamentu - a poslanci konzervatívnej strany Republikáni (LR) v nej podporujú mnohé z ekonomických plánov prezidenta.
Takmer úplné oficiálne výsledky hlasovania v kontinentálnom Francúzsku ukázali, že Republikáni jasne zvíťazili v nedeľňajších voľbách, v ktorých sa rozhodovalo o obsadení 170 z 348 kresiel v Senáte. Nasledujú Socialistická strana (PS), tradiční centristi a Macronova strana LREM, ktorá vznikla len pred 17 mesiacmi. Konečné výsledky hlasovania zahŕňajúce francúzske zámorské územia sa očakávajú v najbližších dňoch, píše agentúra AP.
Ani jedno kreslo v Senáte nezískal krajne pravicový Národný front (FN), sužovaný vnútornými spormi a nejasnou stratégiou, odkedy jeho líderka Marine Le Penová skončila na druhom mieste v májových prezidentských voľbách. Odhady francúzskych televízií pripisujú Republikánom 146 až 156 kresiel v novom Senáte, pokým Macronova strana by ich mala mať len okolo 22. Macron pritom jasne zvíťazil v májových voľbách hlavy štátu a jeho LREM dosiahla veľkú väčšinu v júnových voľbách do Národného zhromaždenia.
Macron sa k nedeľňajším senátnym voľbách nevyjadril. Jeho strana sa ich však pokúsila vykresliť pozitívne. Poukázala na to, že získala kreslá v Senáte po prvý raz po tom, ako ju Macron vlani založil v snahe osloviť voličov sklamaných tradičnými stranami a ich neschopnosťou znížiť dlhodobo vysokú nezamestnanosť.
LREM pripísala svoje zlé výsledky aj nepriamemu systému volieb: o senátoroch nerozhoduje verejnosť, ale približne 75.000 volených predstaviteľov, zväčša členov miestnych a regionálnych zastupiteľstiev, po celej krajine. Keďže Macronova strana vznikla len v roku 2016, medzi týmito predstaviteľmi má len slabé zastúpenie. Okrem toho mnohých z nich rozhnevali plány prezidenta na obmedzenie rozpočtov miestnych samospráv.
