Okupácia ruskými vojskami. (Zdroj: youtube/český rozhlas)
PRAHA - Historici v novej knihe Okupácia 1968 a jej obete spresnili počet obetí, ktoré si vyžiadala okupácia Československa v roku 1968. Podľa aktuálnych čísiel v jej dôsledku do konca roku 1968 zomrelo 137 Čechov a Slovákov. Pri krste knihy to povedali autori publikácie Prokop Tomek a Ivo Pejčoch. Počas pobytu okupačných vojsk v Československu celkom zomrelo vyše 400 ľudí.
Pejčoch povedal, že na získavaní informácií obaja historici pracovali niekoľko rokov. Doterajšie údaje spresnili vďaka štúdiu dosiaľ neznámych archívnych materiálov z Česka i zo Slovenska. "Veľa životopisov sa podarilo spresniť vďaka spolupráci s rodinami obetí, od nich máme aj fotografie i mnoho údajov o ich životoch, profesijných i osobných," povedal Pejčoch.
(Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Poznamenal, že drvivá väčšina obetí zomrela v auguste a do polovice septembra 1968. Tomek dodal, že v prvých týždňoch okupanti zastrelili viac ako 50 ľudí. Historici v knihe uvádzajú, že počas prvých desiatich dní okupácie zomrelo najmenej 80 Čechov a Slovákov. Počas septembra si okupácia vyžiadala ďalších 23 obetí a v októbri 18. Situácia sa upokojila až v novembri po presune okupantov do kasární.
Obaja historici sa počtom zabitých Čechov a Slovákov počas okupácie vojsk Varšavskej zmluvy zaoberali už v predchádzajúcej knihe s názvom Čierna kniha sovietskej okupácie. V nej už zvýšili počet doteraz uvádzaných obetí do konca roka 1968 zo 108 na 135. Teraz uvádzajú počet zomrelých ešte o dvoch viac. Pejčoch predpokladá, že sa už číslo nebude výrazne navyšovať. "Nemôžeme vylúčiť, že existuje ešte nejaká obeť úplne zabudnutá, ale musel by to byť jeden alebo dvaja ľudia," podotkol.
V novej publikácii napríklad uviedli, že najstaršou obeťou bol legionár Antonín Abrahám, ktorého zabil sovietsky tank v jeho 91 rokoch. Abraham absolvoval celú anabázu československých legionárov v Rusku, Transsibírsku magistrálu prešiel s obrneným vlakom Orlík. Ďalší ľudia zomreli pri požiari domu na pražskej Vinohradskej triede, ktorých streľbou zapálili okupanti, alebo v Liberci, kde tank vrazil do pivníc jedného z domov.
Kniha sa snaží tiež odhaliť pozadie smrti niektorých sovietskych vojakov, ktorí v Československu zomreli a o ktorých sovietské a ruské zdroje tvrdia, že boli zavraždení. Tomek povedal, že sa im nepodarilo žiadny prípad vraždy potvrdiť. Pri svojej práci porovnávali zoznam, ktorý je uvedený na stránke veteránov Strednej skupiny sovietskych vojsk, ktoré boli rozmiestnené v Československu. "Je tam zoznam 102 vojakov, ktorí mali (v Československu) do jesene 1968 zomrieť," podotkol Tomek. V ruskej literatúre sa podľa neho uvádza, že 12 ich malo byť rúk Čechov alebo Slovákov zavraždených.
(Zdroj: Ján Lörincz/SITA)
Niektoré uvádzané mená sa im skutočne podarilo v archívoch dohľadať. "Ale išlo sa o vojakov, ktorí boli potrebné postrelili vlastnými kolegami pri nedorozumení alebo vplyvom alkoholu, bol tam celý rad nešťastných náhod a nešťastných udalostí. Nenašli sme jediný prípad, ktorý by potvrdzoval to, že tu niekto skutočne zavraždil sovietskeho vojaka," zdôraznil Tomek.
Domnieva sa, že takýto prípad by vtedajšia Štátna bezpečnosť pozorne vyšetrovala, pretože by to mohlo byť využité ako dôkaz, že v Československu prebiehala kontrarevolúcia. Poznamenal tiež, že hlavnými zdrojmi by v tejto otázke mali byť ruské archívy, tie sú ale k týmto témam neprístupné. Jediným doloženým prípadom je tak vražda bulharského vojaka Nikolaja Cvetkov Nikolova, ktorý zbehol a cestou ho zabili muži, ktorých si stopol a ktorí z neho mali strach.
