WASHINGTON - Americké ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu označilo oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko vyhosťuje amerických diplomatov, za "poľutovaniahodné a nemiestne". Napísali to americké médiá.
Prezident Putin v nedeľu oznámil, že Rusko musí opustiť 755 amerických diplomatov. Štátna tlačová agentúra TASS uviedla, že ide o odvetu za nové sankcie schválené Kongresom USA. "Dosť dlho sme čakali na pozitívne zmeny (v postoji Washingtonu voči Moskve), dúfali sme, že situácia sa zmení," povedal údajne Putin v interview pre štátnu stanicu VGTRK. "Podľa mňa musíme dať najavo, že veci nenecháme bez reakcie," doplnil Putin, ktorého TASS citoval.
Putin tiež vyhlásil, že Rusko môže zaviesť aj ďalšie opatrenia proti USA, ale dodal: "Dnes som ešte proti tomu." Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí pre denník Washington Post uviedol, že krok Ruska je "poľutovaniahodným a nemiestnym činom".
"Ruská vláda požaduje, aby americká (diplomatická) misia v Rusku obmedzila do 1. septembra svoj personál na 455 zamestnancov," spresnil predstaviteľ pre Washington Post. "Posudzujeme vplyv takéhoto obmedzenia a spôsob, ako na opatrenie zareagovať," informoval predstaviteľ.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí už v piatok 28. júla pohrozilo vyhostením amerických diplomatov a oznámilo, že konfiškuje Američanom diplomatickú nehnuteľnosť na území Moskvy. Moskva celé týždne upozorňovala, že ak Washington znovu neumožní Rusku prístup do dvoch diplomatických nehnuteľnosti v USA, zatvorených vlani, podnikne recipročný krok.
Putinovo nedeľné oznámenie prišlo v čase, keď americký viceprezident Mike Pence odštartoval trojdňovú cestu po východnej Európe, a to stretnutím s estónskym premiérom Jürim Ratasom v Tallinne. Pence povedal, že Spojené štáty sú oddané NATO a spoločnej obrane východnej Európy.
Americký návrh zákona o uvalení nových sankčných opatrení voči Rusku, Iránu a Severnej Kórei bol nedávno v Kongrese prijatý drvivou väčšinou a teraz čaká na svojej konečné odobrenie prezidentom USA Donaldom Trumpom. Biely dom v piatok ohlásil, že Trump danú legislatívu hodlá podpísať, hoci jeho spolupracovníci predtým naznačili, že by ju mohol vetovať.
Sankcie boli navrhnuté ako trest za údajné kybernetické útoky, ktorými malo Rusko ovplyvniť vlaňajšie prezidentské voľby v USA v prospech Trumpa. Ten počas svojej predvolebnej kampane, v ktorej bol konkurentom demokratky Hillary Clintonovej, viackrát vyjadril zámer zlepšiť bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami.
Predmetná legislatíva obsahuje i špeciálne podmienky, ktoré stanovujú, že prezident nebude môcť ani v budúcnosti jednostranne zmierniť alebo zrušiť dané sankcie. Spomínané nové sankcie majú potrestať Rusko i za jeho anexiu ukrajinského polostrova Krym v marci 2014.
