DUBAJ - Kuvajt odovzdal Kataru zoznam 13 požiadaviek, ktorých splnením Saudská Arábia a ďalšie arabské štáty podmieňujú ukončenie krízy vo svojich vzťahoch s Katarom.
Ako informovala agentúra AP, arabské štáty od Kataru okrem iného žiadajú, aby ukončil činnosť panarabskej televíznej stanice al-Džazíra. Naliehajú tiež, aby prerušil svoje diplomatické vzťahy s Iránom i kontakty s panarabským islamistickým hnutím Moslimské bratstvo a zatvoril tureckú vojenskú základňu na svojom území.
Saudská Arábia, Egypt, Spojené arabské emiráty a Bahrajn trvajú na tom, aby Katar zastavil naturalizáciu ich občanov a vyhostil tých, ktorí v emiráte už žijú. Štvorca krajín žiada tiež vydanie všetkých ľudí, po ktorých sa v ich krajinách vedie pátranie pre podozrenie z terorizmu.
Okrem toho by Katar spomínanej štvorici krajín mal vyplatiť odškodné, ktorého výška nebola zverejnená. Ide o reparácie za straty na životoch a aj za finančné straty spôsobené politikou Kataru v minulých rokoch. Zoznam obsahuje spolu 13 požiadaviek, spresnila AP. Podľa AP, ktorá má kópiu zoznamu k dispozícií, Katar má splnenie požiadaviek svojich arabských susedov desať dní.
Predstavitelia Kataru zatiaľ nereagovali na žiadosť agentúry AP o ich komentár k najnovšiemu vývoju krízy v Perzskom zálivu. AP však upozornila, že v zozname sú požiadavky, o ktorých sa Katar už bol vyjadril, že na ne nikdy nepristúpi - napríklad na zatvorenie televízie al-Džazíra.
Turecko po zverejnení zoznamu požiadaviek arabských krajín deklarovalo, že nemá v úmysle zavrieť svoje vojenskú základu v Katare. Turecký minister obrany Fikri Išik dnes vysvetlil, že na tureckej základni sa cvičia vojaci katarskej armády a aj vďaka tomu sa zvyšuje bezpečnosť Kataru. Dodal, že niet dôvodu, prečo by turecká základňa v Katare mala niekomu prekážať. Katarská vláda sa bola vyjadrila, že nebude rokovať, kým arabské štáty neodvolajú na Katar uvalené sankcie.
Izolácia Kataru sa začala začiatkom júna, keď Bahrajn, Egypt, Jemen, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, ako aj Maldivy, prerušili s Katarom diplomatické styky a zaviedli voči tejto krajine pozemnú, námornú i leteckú blokádu.
Ako dôvod uviedli, že Katar podporuje radikálne islamistické skupiny a terorizmus v okolitom regióne a udržiava vzťahy s Iránom. Ku krajinám, ktoré s Katarom prerušili vzťahy, sa medzičasom pridali aj ďalšie štáty. Súčasná kríza je najhoršou svojho druhu v oblasti Perzského zálivu od vojny v roku 1991.
