BRUSEL/PARÍŽ – Väčšina európskych lídrov kritizovala rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Francúzsky prezident Emmanuel Macron si zažartoval na Trumpov účet a obrátil proti nemu jeho najznámejší volebný slogan.
Na sociálnej sieti Twitter Macron v noci na dnes zverejnil obrázok s nápisom "spravme našu planétu opäť veľkou". Vystrelil si tým z Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane používal heslo "spravme Ameriku opäť veľkou".
— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) 1. júna 2017
Poukázal na to belgický telerozhlas RTBF. Francúzska hlava štátu vyhlásila, že Trump sa svojím rozhodnutím otočil celému svetu chrbtom, pričom Američanom odkázal: "Všetkým vedcom, technikom a podnikateľom hovorím - príďte a pracuje tu s nami. Musíte si veriť, my uspejeme, pretože budeme žiť a zdieľať všetci rovnakú zodpovednosť."
Macron už podobne pozval vedcov z USA do Francúzska vo februári ešte ako prezidentský kandidát. Vo videu, ktoré sa rýchlo stalo hitom internetu, sa im vtedy prihovoril v angličtine. Trump vtedy začal škrtať financie na vedu a výskum. Francúzsky prezident, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Paolo Gentiloni v reakcii na Trumpove tvrdenie, že klimatická dohoda je pre USA "príliš drahá" a chce si vyrokovať lepšie podmienky, v spoločnom vyhlásení uviedli, že "parížsku dohodu nemožno opätovne prerokovať".
Britská premiérka Theresa Mayová v telefonáte s Trumpom vyjadrila sklamanie z rozhodnutia USA odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. Zopakovala, že Spojené kráľovstvo bude pokračovať v napĺňaní dohody, informovala britská televízia BBC.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tiež vyhlásil, že Moskva si bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody, ale dodal, že rešpektuje vývoj názorov na túto otázku v Spojených štátoch.
Parížska dohoda bola schválená 12. decembra 2015 na záver konferencie o klimatickej zmene, ktorá sa konala v Paríži. Podpísalo ju 195 štátov sveta, proti bola len Sýria a Nikaragua. Dokument nadobudol právoplatnosť v novembri 2016, keď ho ratifikovalo najmenej 55 krajín produkujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dohoda má priniesť výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Až 40 percent svetových emisií produkujú USA a Čína.
