SOUL - Zverstvá páchané na ľuďoch v dnešnom svete stále, žiaľ, existujú. Bývalá dozorkyňa pracovných táborov v Severnej Kórei rozpovedala o ukrutnostiach, ktoré sa tam dejú na bezbranných ľuďoch. Pri čítaní sa vám zatají dych a len bezradne pokrútite hlavami.
V pracovných táboroch v Severnej Kórei je väznených približne 200 000 ľudí. Hrôzy, aké sa tam dejú, rozpovedala britskému portálu dailymail.co.uk bývalá dozorkyňa. Väzni otročia až šestnásť hodín denne, potom sa musia naspamäť učiť nariadenie vodcu. Neustále im hrozí bitka, znásilnenie, vyhladovanie, umučenie, či smrť následkom krutej zimy. Mŕtve telá strážcovia hromadia a raz za týždeň komu zapália.
Trest za banality
Najsmutnejšie je, že veľa z väznených ani nevie, akého trestného činu sa dopustili. Či oni sami, alebo niekto z ich príbuzných. Väznení sú totiž spoločne s rodinami. Do tábora okrem previnilca putujú aj jeho deti, rodičia, starí rodičia. Dlhoročné tresty režim udeľuje aj za to, že z portrétu najvyššieho vodcu dôkladne neutierali prach. Trest je aj za počúvanie cudzieho rozhlasu alebo za účasť na náboženskom obrade.
Útek takmer nemožný
Z tábora sa podarí utiecť len málokomu. Podarilo sa to dvom bratom, ktorých chytili v Číne. Vrátili ich naspäť, kde ich popravili a s nimi aj sedemčlennú rodinu. Pre výstrahu bol následne potrestaný celý tábor. "Oboch ich pred všetkými pripravili o hlavu. Ostatní väzni potom po nich museli hádzať kamene," opísala zverstvá Lim Hje-Džin, prvá bývalá dozorkyňa, ktorá kedy podala svedectvo.
Prečítajte si aj:
Severná Kórea vystrelila ďalšiu raketu: Totálne fiasko vo vzduchu a odkaz pre USA!
Ako 17-ročná začala pracovať v Tábore č. 12 blízko hranice s Čínou. K poprave došlo o tri roky neskôr. Otrasný incident ju veľmi zasiahol, uviedla, že niekoľko dní nemohla jesť, aj napriek tomu, že bola naučená nemať s väzňami zľutovanie. "Nevnímajú ich ako ľudí, ale ako zvieratá," povedala. Lim bola svedkyňou aj toho, že počas výsluchu sa jednúmu dozorcovi znepáčila jedna väzenkyňa. Vyzliekol ju a zapálil. K dennodenným výjavom patrí mučenie, znásilňovanie, bitie, zatváranie do podzemných miestností, kde človek môže sotva stáť.
Ako povedala, dozorcovia sa podrobujú dvakrát týždenne školeniam, kde im vtĺkajú, že nesmú mať zľutovanie. "Aj keby dozorca prešiel s autom cez dieťa, nebude potrestaný," povedala Lim. Nešťastná Lim sa rozhodla pre útek, keď jej prikázali predviesť sa nahá pred zhromaždenými strážnikmi. Podarilo sa jej utiecť a dnes žije na juhu.
Otročia celé rodiny
Deti a ženy väčšinou otročia v tábore, mužov posielajú ťažiť a kopať do lesa alebo do bane. Lim opísala, že raz stovky mužov zomrelo pri výbuchu plynu v podzemnej šachte. Strážcovia len zavalili prístup a o viac sa nestarali. Opísala, že stovky ľudí zomrelo aj v jadrovom komplexe pod horou Mantap. Hĺbili tam tunel pre testovanie jadrovej pumy.
Strážnici väznené ženy znásilňujú, keď otehotnejú, musia na potrat, alebo ich rovno zavraždia. Keď sa pôrodu dočkajú, bábätko je usmrtené, alebo pochované zaživa.
Denný režim
Väzni pracujú každý deň až 16 hodín. Vstávajú o piatej. Keď odpracujú stanovený čas, prichádza politické školenie. Kto sa texty nenaučí naspamäť, za trest je hore celú noc, až kým nepôjde znova do práce. Jedlo je veľmi skromné, väzni preto chytajú hmyz a lovia hady, aby sa zasýtili. Ženy a muži sú väznení oddelene, poslušným väzňom dovolia mať partnera. Satelitné snímky pracovné tábory zaznamenali, režim KĽDR ale ich existenciu popiera.
