PARÍŽ - Vo voľbách francúzskeho prezidenta, očakávaným s veľkým napätím, môžu prví voliči odovzdať svoje hlasy už počas dnešného dňa. Obyvatelia niektorých zámorských území môžu voliť s predstihom jedného dňa vzhľadom na časový posun.
Prvé volebné miestnosti otvorili dnes o 8.00 h miestneho času (12.00 h SELČ) na súostroví Saint Pierre a Miquelon pri východnom pobreží Kanady. Podľa úradov tam žije približne 5000 oprávnených voličov. O dve hodiny neskôr sa hlasovanie začína na francúzskych zámorských územiach v Južnej Amerike a Karibiku, ku ktorým patria Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Svätý Martin a Svätý Bartolomej.
Od 20.00 h SELČ budú môcť voliť aj obyvatelia Francúzskej Polynézie. Okrem toho môžu dnes hlasovať francúzski občania na veľvyslanectvách a konzulátoch v Severnej a Južnej Amerike. Veľká väčšina zo 47 miliónov francúzskych voličov sa bude môcť na prvom kole prezidentských volieb zúčastniť v nedeľu. Predvolebná kampaň sa oficiálne skončila v noci z piatka na dnes.
Posledné prieskumy naznačujú veľmi tesné výsledky. Vyhliadky na postúpenie do druhého kola, v ktorom sa 7. mája stretnú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov, majú podľa nich štyria uchádzači, ktorých rozdeľuje necelých šesť percent.
Vo väčšina prieskumov je na prvom mieste centrista Emmanuel Macron tesne pred líderkou krajnej pravice Marine Le Penovou, nasledujú konzervatívec Francois Fillon a radikálny ľavičiar Jean-Luc Mélenchon.
Európska únia rozdelila Francúzsko
Európska otázka, čiže vzťah Francúzska k Európskej únii, sa stala jednou z kľúčových predvolebných tém pre štvoricu hlavných kandidátov na úrad francúzskeho prezidenta. Na túto skutočnosť upozornili francúzske médiá, európsky týždenník Politico a venovala sa jej aj belgická televízna stanica RTBF.
Pred nedeľňajším prvým kolom prezidentských volieb sa vo voličských preferenciách spomedzi celkového počtu 11 kandidátov na prezidenta presadila štvorica politikov, z ktorých každý má šancu dostať sa do druhého kola volieb.
Zo štyroch vedúcich kandidátov si dvaja - obaja europoslanci - vedia predstaviť odchod Francúzska z EÚ (frexit) a z eurozóny. Prvou je kandidátka extrémnej pravice Marine Le Penová, ktorá nechce Francúzsko ani v Schengene, ani v rámci systému spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Druhým je šéf radikálneho ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (FI) Jean-Luc Mélenchon, ktorý má aj podporu Komunistickej strany Francúzska a ktorý za úspornými opatreniami a požiadavkami na udržateľný rozpočet z Bruselu vidí "diktát Nemecka". Je odporcom dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a USA a Kanadou.
Predstaviteľ konzervatívnej pravice Francois Fillon a centristický kandidát Emmanuel Macron sú naopak zárukou kontinuity členstva v EÚ a zástancovia pokračovania nemecko-francúzskeho tandemu na čele Únie. Fillon si želá vyváženejšie právomocí medzi Bruselom a členskými štátmi (najmä tými väčšími) a hlbšie reformy vnútri EÚ so zárukou väčšej národnej zvrchovanosti. Je tiež zástancom vojensky silnejšej EÚ s vyššími výdavkami členských krajín na obranu. Macron je za hlbšiu európsku integráciu, obhajuje posilnenie eurozóny, presadzuje spoločnú európsku rozviedku a je tiež jediným kandidátom na prezidenta, ktorý sa vyslovuje v prospech ratifikácie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (CETA).
