ISNTANBUL - Turecké opozičné strany majú právo vznášať námietky proti výsledku nedávneho referenda o rozšírení prezidentských právomocí, avšak vyzývať na pouličné protesty je neprijateľné, uviedol dnes podľa agentúry AP turecký premiér Binali Yildirim.
"Vyzývať ľudí, aby vyšli do ulíc, je nesprávne a odporuje to zákonnosti," povedal Yildirim a dodal, že od vodcu hlavnej tureckej opozičnej sily, ktorou je Republikánska ľudová strana (CHP), "by očakával väčšiu zodpovednosť".
Strana totiž podala v utorok oficiálnu žiadosť o anulovanie výsledkov referenda o rozšírení právomocí súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, a to v dôsledku nezrovnalostí, ku ktorým podľa nej došlo pri hlasovaní. Proti výsledkom nedeľného referenda, v ktorom podľa neoficiálnych výsledkov 51,4 percenta voličov hlasovalo za zmenu parlamentného systému na prezidentský, protestovali už v uliciach Ankary a Istanbulu tisíce ľudí.
Podľa opozičného denníka Birgün počas protestov, ktoré v oboch mestách prebiehajú od nedele, zadržala polícia len v Istanbule 38 ľudí. Vodca jednej z menších opozičných strán, Mesut Gečgel, ktorého zadržali pri jednej z razií v pondelok nadránom, uviedol, že si ho polícia vytipovala, pretože vyzýval ľudí, aby vyšli do ulíc a označoval referendum za neplatné, napísala agentúra DPA.
Je dôležité zabrániť rozdeľovaniu spoločnosti v Turecku, myslí si Lajčák
Referendum o ústavných zmenách v Turecku vyvolalo niektoré otázniky, treba si však počkať na definitívnu správu o tom, či tento proces bol v súlade s európskymi štandardmi. Vyplýva to zo slov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka po dnešnom rokovaní vlády. Ako na adresu tureckého referenda ďalej uviedol, výsledok bol pomerne tesný. Nechcel špekulovať o tom, ako by odsúhlasené posilnenie právomocí tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi mohlo ovplyvniť vzťah Ankary so Severoatlantickou alianciou.
„Prezident Erdogan dostal istým spôsobom odkaz od svojich voličov a je dôležité postupovať takým spôsobom, aby sa spoločnosť nerozdeľovala. Bol by som rád, aby by sme sa vo vzťahu EÚ a Turecka pohli ďalej bez emócií, obviňovania, viac vecne. Tiež by som videl rád postup dopredu aj pri riešení cyperskej otázky,“ povedal Lajčák. Ako dodal, vo vzťahu s Európskou úniou jednoznačnou červenou čiarou ostáva obnovenie trestu smrti. O jeho znovuzavedení sa v Turecku hovorí hlavne od neúspešného pokusu o vojenský puč, ktorý bol v júli minulého roka. O tom, aký vplyv môžu mať zmeny v Turecku vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii, Lajčák špekulovať nechcel. „Tá debata v Aliancii zatiaľ takýmto spôsobom neprebieha, to by museli byť vážne porušenia demokratických štandardov a pravidiel. Ale nechcem sa púšťať do týchto špekulácií,“ povedal na otázku, či existujú červené čiary aj v Aliancii.
V nedeľu, kedy sa referendum konalo, prišlo k urnám 85 percent oprávnených voličov. Za hlasovalo 51,4 percenta, proti bolo 48,6 percenta hlasujúcich. Zmeny získali vyššiu podporu u Turkov žijúcich v Európe. V Nemecku bolo za zmeny 63,1 percenta, v Rakúsku 73,5 percenta, v Holandsku 71 percent a v Belgicku 75,1. Vo Švajčiarsku však boli zástancovia reformy s 38 percentami v jasnej menšine. „V niektorých európskych krajinách hlasovali za, v niektorých zase proti. Nechcem sa hrať na sociológa, ale jednak patriotizmus u ľudí žijúcich v zahraničí je silne vyvinutý a jednak tí, ktorí majú pocit, že sú nejakým spôsobom vyčlenení zo spoločnosti, tak o to viac sa upierajú na svoju domovskú krajinu,“ odpovedal Lajčák na otázku, ako si vysvetľuje rozdiel v podpore.
Turecký prezident bude podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo. Zmeny vstúpia plne do platnosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2019.
