PARÍŽ - Vo Francúzsku sa dnes o 00.00 h SELČ oficiálne začala kampaň pred prezidentskými voľbami, ktorých prvé kolo sa bude konať 23. apríla a druhé je naplánované na 7. mája. Kandidát francúzskych prezidentských volieb za stranu Nepoddajné Francúzsko (FI) Jean-Luc Mélenchon sa v prieskumoch verejnej mienky prvýkrát dostal na tretie miesto a odsunul niekdajšieho favorita volieb Francoisa Fillona na štvrtú priečku. Informovala o tom dnes televízia BFMTV.
Podľa prieskumu spoločnosti Kantar Sofres-Onepoint, zverejneného uplynulú nedeľu, by Mélenchona volilo 18 percent respondentov, kým kandidáta strany Republikáni (LR) Fillona by si vybralo 17 percent opýtaných. V predvolebných prieskumoch naďalej dominujú kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová a centrista Emmanuel Macron, ktorí majú podporu zhodne po 24 percent voličov.
Podpora kandidátovi vládnych socialistov Benoitovi Hamonovi sa znížila na deväť percent. Druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom by sa zišli Le Penová a Macron, by sa podľa najnovšieho prieskumu Kantar Sofres-Onepoint skončilo víťazstvom Macrona so 61 percentami hlasov voličov.
Najviac pevne rozhodnutých sympatizantov má Le Penová (76 percent), nasledovaná Fillonom so 75 percentami. Hlasovať za Macrona je už teraz rozhodnutých 55 percent jeho sympatizantov. Mélenchon má isté hlasy 61 percent svojich skalných prívržencov, zatiaľ čo Hamona je už teraz odhodlaných podporiť 48 percent jeho prívržencov. Do prezidentských volieb vo Francúzsku zostáva 13 dní: ich prvé kolo sa uskutoční 23. apríla, druhé 7. mája.
Le Penová tvrdí, že Francúzsko nie je zodpovedné za deportácie Židov
Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová si nemyslí, že by Francúzsko bolo zodpovedné za deportácie francúzskych Židov do nacistických koncentračných táborov. Uviedla to v nedeľu v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL. "Nemyslím si, že by Francúzsko bolo zodpovedné za Zimný velodróm," vyhlásila v súvislosti s udalosťami z parížskeho velodrómu, kam 16. a 17. júla 1942 sústredili tisíce francúzskych Židov, ktorých potom deportovali do nacistických koncentračných táborov. Na záťahu proti Židom z Paríža a jeho predmestí sa podieľalo aj asi 9000 parížskych policajtov a žandárov.
Le Penovú dnes za jej výrok kritizoval jej najväčší rival v prezidentských voľbách, centrista Emmanuel Macron. Podľa neho Le Penová "urobila veľkú chybu", keď poprela zodpovednosť francúzskeho štátu za deportácie francúzskych Židov počas druhej svetovej vojny. "Niektorí zabúdajú, že Marine Le Penová je dcéra Jeana-Marie Le Pena," pripomenul dnes Macron v rozhovore pre televíziu BFMTV. Otec Le Penovej, Jean-Marie Le Pen, bol viackrát obvinený a odsúdený vo veci spochybňovania zločinov proti ľudskosti, keď napr. verejne označil nacistické plynové komory v koncentračných táboroch za "detail" dejín druhej svetovej vojny.
Za podobné výroky Le Pen čelil súdnym obvineniam vo Francúzsku aj v Nemecku, a to v rokoch 1991, 1997 a 1999. V roku 2008 svoje slová zopakoval v rozhovore pre francúzsky časopis a v roku 2009 to opäť uviedol na pôde Európskeho parlamentu. Naposledy na tomto názore trval v apríli 2015 v rozhovore pre francúzsku rozhlasovú a televíznu stanicu RMC-BFMTV. Le Penovú za jej vyhlásenie z nedele medzičasom kritizoval aj Izrael, napísal na svojej stránke denník Le Parisien. Proti Le Penovej výrokom sa ohradili aj organizácie a združenia židov žijúcich vo Francúzsku.
Hovorkyňa izraelského ministerstva zahraničných vecí Michal Maayanová dnes vo svojom komuniké uviedla, že Le Penovej vyhlásenie je "v rozpore s historickou pravdou i s vyhláseniami prezidentov Francúzska, ktorí uznali zodpovednosť (francúzskeho) štátu za osud francúzskych Židov, ktorí zahynuli počas šoa." Počas deportácií v júli 1942 bolo zadržaných a neskôr do koncentračných táborov deportovaných 13.000 Židov. Generálny tajomník FN Nicolas Bay však dnes v rozhlasovom rozhovore vysvetľoval postoj kandidátky FN v prezidentských voľbách. Vyhlásil, že priznať zodpovednosť Francúzska za deportáciu Židov by znamenalo legitimizovať vládu vo Vichy a jej konanie.
"To by bolo katastrofálne. My zastávame veľmi gaullistickú pozíciu," (keď tvrdíme), že "Francúzsko bolo v Londýne! Francúzsko to nie je Vichy," spresnil Bay. Vysvetlil, že Marine Le Penová má na deportácie z parížskeho Vel d'Hiv podobný názor ako prezidenti Charles De Gaulle, Georges Pompidou, Valéry Giscard d'Estaing a Francois Mitterrand. "Môžeme nesúhlasiť s Jacquom Chiracom alebo Francoisom Hollandom, to hádam nie je zakázané," vyhlásil.
Chirac bol prvým prezidentom Francúzska, ktorý v roku 1995 na margo udalostí z júla roku 1942 vyhlásil, že "Francúzsko spáchalo v ten deň niečo neodčiniteľné". Hollande zasa na mieste zničeného velodrómu v Paríži 22. júla 2012 vyhlásil, že "to bol zločin, spáchaný vo Francúzsku a Francúzskom, ale aj zločin spáchaný proti Francúzsku."
Oficiálna kampaň pred prezidentskými voľbami sa začala
Predvolebná kampaň vo Francúzsku trvá síce fakticky od vlaňajšej jesene, ale oddnes do 21. apríla sa všetkých 11 zaregistrovaných kandidátov bude musieť podrobiť viacerým obmedzeniam, informoval dnes spravodajský web France Info.
Počas 12 dní oficiálnej kampane sa bude veľmi prísne sledovať, či jednotliví kandidáti majú rovnaký prístup do elektronických médií. Tie si doteraz mohli do svojich štúdií pozývať kandidátov podľa vlastného uváženia. Od dnešného dňa však bude Najvyššia rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (CSA) dohliadať na to, aby nebol diskriminovaný ani jeden z kandidátov. Jednotlivé elektronické médiá musia CSA denne dodávať hlásenia s presným odpočtom minút, ktoré vo svojom vysielaní poskytli jednotlivým kandidátom. Každý z nich má počas oficiálnej kampane nárok na odvysielanie spotov v celkovej dĺžke 43 minút.
CSA tento rok zakázala využívať v predvolebných spotoch a ďalších prostriedkoch agitácie oficiálne symboly Francúzskej republiky, ako aj symboly EÚ. Rada vysvetlila, že týmto spôsobom chce zabrániť zneužívaniu "nacionalistickej karty" a nedôstojnému zaobchádzaniu so symbolmi republiky i EÚ. Predvolebné plagáty sa smú vylepovať len na plagátovacie plochy vyhradené radnicami miest a obcí. Každý z kandidátov má nárok vylepiť na ne po dva plagáty: jeden so svojím programom, druhý s oznamom o predvolebných stretnutiach s voličmi.
Veľmi prísne je stanovený aj vzhľad a spôsob distribúcie letákov do domácností. V predvečer prvého kola volieb je zakázané organizovať stretnutia s voličmi a robiť akúkoľvek predvolebnú agitáciu. Kandidáti nebudú mať ani právo aktualizovať svoje webové stránky a odporúča sa im aj zablokovať na nich možnosť pridávať komentáre a diskusné príspevky. Deň pred voľbami sa nesmú zverejňovať ani prieskumy verejnej mienky. Platnosť tohto zákazu sa končí v okamihu zatvorenia poslednej volebnej miestností na území Francúzska.
Oficiálna predvolebná kampaň vo Francúzsku sa skončí v piatok 21. apríla o polnoci. V prípade, že sa bude konať druhé kolo volieb, začne sa v okamihu zverejnenia mien dvoch kandidátov, ktorí sa kvalifikovali do druhého kola volieb. Predpokladá sa, že sa tak stane v pondelok 24. apríla. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že prezidentské voľby vo Francúzsku budú dvojkolové, pričom rozhodujúci súboj medzi sebou zvedú kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová a centrista Emmanuel Macron.
