MOSKVA - V Rusku si 18. marca pripomenuli tretie výročie pripojenia Krymu, hoci Ukrajina a Západ označujú tento krok za anexiu, teda násilný akt. V meste Sevastopol poňali oslavy vo veľkom štýle, na pódiu vystúpili žiaci nielen s piesňami, ale aj so zbraňami v rukách.
Rusi v pozore, busta cára ronila slzy presne pred historickým dátumom: Poslankyňa vidí zázrak
Video zdieľané na sociálnej sieti má od soboty už vyše 510-tisíc zhliadnutí a ukazuje oslavy pri príležitosti výročia pripojenia Krymu k Rusku. Zúčastnili sa ho so svojím vystúpením aj školáci, ktorí nielen zaspievali, ale aj scénicky predviedli udalosti spred troch rokov. Okrem zbraní v ich rukách nesmeli chýbať ani všadeprítomné ruské vlajky. V súvislosti so záznamom sa objavili negatívne komentáre na adresu ruských uzurpátorov, prípadne v nich ľudia vyjadrovali súcit s deťmi, ktoré boli zneužité na špinavé politické hry.
K prevratným udalostiam na Kryme došlo po úteku proruského prezidenta Viktora Janukovyča z Ukrajiny koncom februára 2014 - na pozadí masových demonštrácií za užšie vzťahy Kyjeva so Západom.
Údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci sa od prelomu februára a marca zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda stiahla na pevninu. V marci zároveň vypukol v Donbase ozbrojený konflikt medzi proruskými separatistami a vládnymi silami, ktorý trvá dodnes.
Krymská republika a Sevastopol prijali 11. marca vyhlásenie o nezávislosti od ústrednej vlády v Kyjeve. Krátko nato, 16. marca, sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa za odtrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku vyslovilo 96,7 percenta Krymčanov a 95,6 percenta Sevastopolčanov. Volebná účasť presiahla 83 percent.
Krymská republika a Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Ruský parlament tento akt odobril 21. marca.
Nová ukrajinská vláda i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko po svojom zvolení do funkcie označil návrat Krymu pod správu Ukrajiny za jeden zo svojich cieľov.
Situácia okolo Krymu vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve. Krymský polostrov sa stal súčasťou Ukrajiny v roku 1954 na základe rozhodnutia vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova.
