BRUSEL - Európsky parlament (EP) bude diskutovať o návrhu na odstránenie finančných pokút presadzovaných Európskou komisiou voči členským štátom EÚ, ktoré neprijímajú utečencov v súlade s mechanizmom povinných kvót zo septembra 2015. Namiesto toho chcú europoslanci preskúmať náhradné riešenia, napríklad v podobe blokovania štrukturálnych fondov pre "neposlušné" krajiny.
V utorok to oznámila spravodajkyňa EP k tejto téme, švédska liberálna europoslankyňa Cecilia Wikströmová, ktorá má vo štvrtok pred členmi Výboru EP pre občianske slobody predstaviť správu k revízii Dublinského azylového systému.
V rámci návrhov na prepracovanie Dublinského protokolu žiada Európska komisia zavedenie automatizovaného a trvalého mechanizmu na prerozdelenie budúcich žiadateľov o azyl prostredníctvom povinných kvót medzi štátmi EÚ. Návrh zároveň predpokladá uloženie finančných pokút štátom, ktoré tento mechanizmus nepodporia, a to vo výške 250.000 eur za každého odmietnutého migranta.
Nový systém povinných kvót pre utečencov sa netýka mechanizmu kvót zo septembra 2015, ktorý počíta s presídlením 160.000 migrantov do konca septembra 2017. Wikströmová, ktorá je v EP predsedníčkou Konferencie predsedov výborov (šéfovia všetkých stálych a osobitných výborov), však tento návrh odmieta. Podľa nej je "neetické" finančne ohodnotiť ľudskú bytosť. Namiesto pokút požaduje iné opatrenia, napríklad zablokovanie eurofondov tým krajinám, ktoré nechcú prijímať prisťahovalcov v rámci povinných kvót.
Nejde o nový návrh - podobnú myšlienku už presadzovalo viacero politikov z členských krajín únie ako aj z inštitúcií EÚ. Wikströmová sa okrem tejto požiadavky chystá Európskemu parlamentu predložiť aj požiadavku na zrušenie bezpečnostných kontrol, ktoré členské štáty vykonávajú pri utečencoch preberaných z iných krajín EÚ. Prijímacie krajiny sa prostredníctvom nich chcú uistiť, či azylanti nepredstavujú bezpečnostné riziko. Tento postup však spomaľuje proces ich prijímania.
Švédska liberálna poslankyňa chce pozmeniť návrh eurokomisie aj v prípade referenčného podielu pre nadpočet migrantov v členskej krajine EÚ. Komisia pre mechanizmus trvalých kvót zvolila algoritmus, podľa ktorého vypočíta počet migrantov na presídlenie. Tento kľúč berie do úvahy počet obyvateľov krajiny, jej HDP a počet už prijatých migrantov. V prípade, že počet migrantov z krajín mimo EÚ dosiahne v danom štáte 150 percent referenčného podielu, automaticky sa aktivuje mechanizmus prerozdeľovania migrantov. Wikströmová sa chystá predložiť požiadavku na zníženie tohto podielu na 100 percent.
Jej návrhy však zrejme narazia na odpor v pléne europarlamentu, najmä medzi poslancami z krajín strednej a východnej Európy, a je nepravdepodobné, že budú schválené na následných rokovaniach Rady EÚ (členské štáty). Odpor sa očakáva najmä zo strany krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré sa dlhodobo vymedzujú voči povinným kvótam pre utečencov.
Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, ale aj Bulharsko, Chorvátsko a Rakúsko dostali minulý týždeň upozornenie od Európskej komisie, že im hrozí správne konanie za ich odmietanie prijať prisťahovalcov podľa mechanizmu povinných kvót zo septembra 2015.
Tento plán počíta s presídlením 160.000 utečencov z táborov v Taliansku a Grécku do septembra 2017. Do konca februára tohto roku však bolo premiestnených len 13.546 utečencov. Rakúsko, Poľsko a Maďarsko neprijalo žiadneho migranta, zatiaľ čo Slovensko prijalo 16 utečencov, Česká republika 12, Chorvátsko 19 a Bulharsko 29.
