TOKIO - Japonská vláda vyjadrila svoj protest v súvislosti s ruským pomenovaním doteraz bezmenných ostrovov z Kurilského súostrovia, na ktorého časť si robí nárok Japonsko. Oznámil to dnes v Tokiu hovorca japonskej vlády Jošihide Suga.
Reagoval tým na vládne nariadenie o pomenovaní piatich z Kurilských ostrov, podpísané ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom. Jeden z nich dostal meno po bývalom sovietskom ministrovi zahraničných vecí a predsedovi prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Andrejovi Gromykovi. Druhý Rusko pomenovalo po bývalom gubernátorovi Sachalinskej oblasti Igorovi Farchutdinovovi.
Tretí a štvrtý ostrov budú niesť mená po generálovi Kuzmovi Dereviankovi, ktorý v mene ZSSR v roku 1945 podpísal akt kapitulácie Japonska, a po účastníkovi rusko-japonskej vojny, generálovi Alexejovi Gnečkovi. Piaty ostrov je pomenovaný na počesť Anny Ščetininovej, ktorá sa venovala diaľkovému plávaniu.
Japonsko dnes v reakcii uviedlo, že tento krok "nezodpovedá postoju krajiny a vyvoláva poľutovanie". Suga dodal, že Japonsko v pondelok zaslalo svoj protest Rusku, informovala agentúra Kjódó. Vulkanické Kurilské súostrovie tvorí 56 ostrovov, ktoré ležia v dvoch pásoch medzi polostrovom Kamčatka a Japonskými ostrovmi. Ich prstenec tvorí juhovýchodnú hranicu Ochotského mora a oddeľuje ho tak od Tichého oceánu.
Kurilské ostrovy patria Rusku, avšak na ich južnú časť - ostrovy Kunašir, Iturup, Šikotan a Habomajské ostrovy - si robí nároky Japonsko, ktoré ich označuje za svoje Severné teritóriá. Tieto ostrovy anektoval v roku 1945 Sovietsky zväz a spor o ne bráni obom krajinám, aby uzavreli mierovú zmluvu.
V roku 1956 bola podpísaná spoločná sovietsko-japonská deklarácia, ktorá ukončila vojnový stav, pričom sa obe krajiny zaviazali pokračovať v rokovaniach s cieľom uzavrieť mier. Následne mal ZSSR Japonsku vrátiť Habomajské ostrovy a ostrov Šikotan. Platnosť tejto deklarácie Rusko v roku 2004 potvrdilo, ale Japonsko požaduje aj vrátenie ostrovov Kunašir a Iturup. Štatút Kurilských ostrovov je naďalej sporný, čo je hlavná prekážka úplnej normalizácie vzájomných vzťahov Japonska a Ruska.
Ruský prezident Vladimir Putin uzavrel v decembri 2016 počas návštevy Japonska s tamojším premiérom Šinzóom Abem dohodu o ekonomickej spolupráci na sporných ostrovoch. Hovorca japonskej vlády dnes poprel, že by najnovší incident ohľadne Kurilských ostrovov ovplyvnil bilaterálne teritoriálne rokovania. Uviedol však, že existencia takýchto problémov poukazuje na dôležitosť riešenia problému Severných teritórií. Spresnil, že Japonsko sa bude snažiť, aby tieto rokovania napredovali.
Kremeľ sa bráni
Kremeľ dnes odmietol najnovšiu kritiku Japonska, keď zdôraznil, že Kurilské ostrovy sú územím Ruskej federácie a ich pomenovanie je suverénnym právom Ruska. Oficiálny postoj Ruska k problému Kurilských ostrovov dnes podľa agentúry TASS potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Japonsko predtým informovalo, že vyjadrilo Rusku protest v súvislosti s pomenovaním doteraz bezmenných piatich ostrovov z Kurilského súostrovia, na ktorého časť si Tokio robí nárok.
Príslušné nariadenie podpísal ruský premiér Dmitrij Medvedev. Japonsko dnes v reakcii uviedlo, že tento krok "nezodpovedá postoju Tokia a vyvoláva poľutovanie". Hovorca japonskej vlády Jošihide Suga dodal, že Japonsko v pondelok zaslalo svoj protest Rusku, informovala agentúra Kjódó. Ruský prezident Vladimir Putin uzavrel v decembri 2016 počas návštevy Japonska s tamojším premiérom Šinzóom Abem dohodu o ekonomickej spolupráci na sporných ostrovoch.
Hovorca japonskej vlády dnes poprel, že by najnovší incident ohľadne Kurilských ostrovov ovplyvnil bilaterálne teritoriálne rokovania. Uviedol však, že existencia takýchto problémov poukazuje na dôležitosť riešenia problému Severných teritórií. Spresnil, že Japonsko sa bude snažiť, aby tieto rokovania napredovali.
Kurilské ostrovy patria Rusku, avšak na ich južnú časť - ostrovy Kunašir, Iturup, Šikotan a Habomajské ostrovy - si robí nároky Japonsko, ktoré ich označuje za svoje Severné teritóriá. Tieto ostrovy anektoval v roku 1945 Sovietsky zväz a spor o ne bráni obom krajinám, aby uzavreli mierovú zmluvu.
