WASHINGTON - Kandidát na post amerického ministra obrany považuje Rusko za jednu z najvážnejších hrozieb pre Spojené štáty. Tie musia byť podľa neho pripravené tejto hrozbe v prípade nutnosti čeliť. Generál námornej pechoty USA vo výslužbe James Mattis sa dnes takto vyjadril na pojednávaní výboru pre ozbrojené sily amerického Senátu. Napriek tomu podporil snahu novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa spolupracovať s Moskvou, priblížila agentúra Reuters.
Mattis varoval, že Severoatlantická aliancia je v najväčšom ohrození od druhej svetovej vojny a ruský prezident Vladimir Putin sa ju pokúša rozdeliť."Myslím, že teraz je najdôležitejšie to, aby sme uznali, aká je realita ohľadne Putina, a tiež uznali, že sa snaží rozbiť Severoatlantickú alianciu, a podnikli kroky na to, aby sme sa ubránili, ak budeme musieť," povedal Mattis podľa stanice BBC členom senátneho výboru. Dodal, že NATO je pod najväčším tlakom od druhej svetovej vojny, pričom ho neohrozuje iba Rusko, ale aj rôzne teroristické skupiny, a to v čase, keď zároveň Čína podniká rázne kroky v Juhočínskom mori.
Bývalý generál americkej námornej pechoty označil NATO za najúspešnejšiu vojenskú alianciu v novodobých dejinách, čím sa dostal do sporu s Trumpom, ktorý povesť takmer 70-ročnej organizácie už viackrát spochybnil. Pozitívne sa tiež Mattis vyjadril na adresu amerických tajných služieb, voči ktorým prejavil vysokú mieru dôvery.
Na to, aby sa Mattisova nominácia do funkcie potvrdila, bude teraz bývalý generál potrebovať súhlas Kongresu; zákon z roku 1947 totiž vyžaduje, aby v prípade obsadenia postu ministra obrany bývalým príslušníkom armády uplynulo od jeho odchodu do výslužby najmenej sedem rokov. Mattis odišiel z armády v roku 2013. Výnimku z uvedeného zákona mu už dnes odsúhlasil výbor pre ozbrojené sily Senátu, a to pomerom hlasov 24:3. Teraz ju však ešte bude musieť odobriť celý Senát a následne aj Snemovňa reprezentantov.
Navrhovaný šéf CIA Pompeo: Hakerské útoky Ruska sú nefalšovanou skutočnosťou
Dezignovaný riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Mike Pompeo vyhlásil dnes na schvaľovacom híringu senátneho výboru, že je "celkom jasné, že sa Rusko snažilo ovplyvniť nedávne prezidentské voľby" v USA. "Išlo o agresívnu akciu vysokého vedenia v Rusku," povedal Pompeo. "Toto je nefalšovaná skutočnosť," dodal.
Pompeo tiež vyhlásil, že hakerské útoky sú "dlhodobou snahou" Ruska i ďalších štátov a treba ich brať vážne, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby v Európe. Novozvolený prezident USA Donald Trump vybral Pompea na post šéfa CIA v období, keď medzi Trumpom a spravodajskými službami vládne napätie. Navrhovaný nový riaditeľ CIA už na začiatku híringu uviedol, že USA sa ocitli v jednej z "najzložitejších" situácií za posledné desaťročia, ktorá je plná hrozieb. Z Iránu sa podľa neho stala až príliš smelá, rozvratnícka krajina a Rusko je čoraz agresívnejšie, pričom "ohrozuje Európu", ale "takmer nič nerobí" v boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát v Sýrii.
Pompeo (52) je bývalý armádny kapitán, ktorý ukončil štúdium na Americkej vojenskej akadémii vo West Point, neskôr absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Harvardovej univerzity a pracoval ako riadiaci pracovník v zbrojárskom priemysle. Je ostrým kritikom jadrovej dohody s Iránom z roku 2015 a pracoval vo výbore Snemovne reprezentantov pre tajné služby.
Pompeo sa stavia proti zatvoreniu amerického vojenského väzenia v Guantáname na Kube a vyzval na popravu bývalého spolupracovníka americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwarda Snowdena, ktorý je na úteku a ktorý odhalil verejnosti masové elektronické sledovanie.
Lotyšsko podpísalo zmluvu o spolupráci s USA v obrane, Estónsko ju pripravuje
Lotyšsko a Spojené štáty uzavreli krátko pred uvedením nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu bilaterálnu zmluvu o spolupráci v oblasti obrany. Dokument dnes v Rige podpísali lotyšský minister obrany Raimonds Bergmanis a veľvyslankyňa USA v Lotyšsku Nancy Bikoffová-Pettitová.
Zmluva bude právnym základom pre prítomnosť amerických vojakov na lotyšskom území a predstavuje akýsi doplnok k jestvujúcej dohode o štatúte jednotiek Severoatlantickej aliancie (NATO) v krajine. Podobnú zmluvu s USA pripravuje aj Estónsko. Vláda v Talline splnomocnila dnes podľa informácií tamojšieho rozhlasu ministra obrany Margusa Tsahknu na signovanie tohto dokumentu.
Trump síce v predvolebnej kampani spochybnil úlohu USA pri prípadnej obrane oboch pobaltských republík, čo v nich vyvolalo negatívne reakcie, medzičasom však ubezpečil o dodržaní záväzkov Spojených štátov voči spojencom. Obe pobaltské republiky sú od roku 2004 členmi NATO a od začiatku krízy na Ukrajine v nich panuje znepokojenie z potenciálnych hrozieb z Východu.
