LONDÝN - Keď bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna zajali v decembri 2003, americká tajná služba CIA si vyžiadala odborníka, ktorý by ho mohol identifikovať a vypočuť ho kvôli informáciám. Tou osobou bol vtedajší agent John Nixon, ktorý o jeho výsluchu a posledných dňoch napísal knihu. Analytik v nej píše, že všetko pred čím ho zvrhnutý vodca varoval, sa napokon naplnilo.
Nixon v rozhovore pre televíziu BBC uviedol, že Saddáma Husajna študoval od vstupu do CIA v roku 1998. Jeho úlohou bolo analyzovať správanie lídrov po celom svete a zistiť, čo ich k nemu vedie. "Keď udrie kríza, politici sa na nás obracajú s otázkami, kto títo ľudia sú, čo chcú a prečo to robia," vysvetlil bývalý agent.
Nixon bol v Iraku, keď Saddáma Husajna objavili americkí vojaci v malej podzemnej diere vedľa hospodárskych budov v blízkosti jeho rodného mesta Tikrítu. USA potrebovali, aby niekto potvrdil, že zajali toho správneho muža a táto úloha pripadla práve jemu.
Napriek tomu, že sa Husajnov vzhľad zmenil, Nixon, ktorý opustil CIA v roku 2011, povedal, že od prvého razu, ako ho zbadal, vôbec nepochyboval, že má pred sebou skutočného irackého vodcu. Pri rozhovore mal rovnaký pohľad, ako na knihe, ktorú mal položenú na stole niekoľko rokov.
Nixon v roli vyšetrovateľa bol prvý, kto podrobil Husajna poriadnemu výsluchu, trvajúcemu niekoľko dní. Autor knihy "Debriefing the President: The Interrogation of Saddam Hussein" v nej opísal bývalého vodcu ako plného rozporov. Jeho ľudský rozmer bol vo veľkom kontraste s nelichotivým vyobrazením predloženým americkými médiami.
"Bola to jedna z najcharizmatickejších osobností, s akou som sa kedy stretol. Keď chcel, vedel byť očarujúci, milý, vtipný a slušný. Ale tiež sa vedel zmeniť na hrubého, arogantného, nepríjemného, malicherného a desivého, keď stratil nervy," uviedol Nixon.
Husajn pri vypočúvaní sedel v malej špinavej miestnosti na skladacej kovovej stoličke a údajne sa mu páčilo, že sa má s kým porozprávať. Po prvom sedení dokonca vraj povedal, že si rozhovor užil. Celé mesiace totiž strávil v úkryte a nemal veľmi s kým komunikovať.
Po dobrom štarte sa však na druhý deň opäť stal podozrievavejším. "Je to jeden z najpodozrievavejších mužov, s akými som sa stretol. Na každú otázku, ktorú som sa ho spýtal, prišla jedna od neho," spomínal Nixon.
CIA nariadila svojmu agentovi, aby od Husajna zistil niektoré konkrétne veci, ale inak bolo vypočúvanie ponechané na jeho uvážení. V práci pre spravodajskú službu sa naučil, ako vypočúvať zdroje a urobiť z nich spolupracovníkov, ale bolo treba byť veľmi opatrný, pretože získanie informácií závisí od spôsobu, akým tému podáte.
Najdôležitejšou oblasťou, na ktorej záležalo Bielemu domu, boli zbrane hromadného ničenia, čo bol vlastne kľúčový dôvod, pre ktorý sa mali USA a Veľká Británia zapojiť do vojny. Nixon a jeho poradcovia napokon dospeli k záveru, že bývalý iracký vodca zastavil program vývoja jadrových zbraní už pred rokmi a nemal v úmysle ho obnoviť. Za tento výsledok sa na neho a jeho kolegov pozerali, ako keby zlyhali.
Na amerického exprezidenta George Busha má obzvlášť kritický názor. Vyjadril ho slovami, že ak by mal časť stráviť s ním, alebo Saddámom Husajnom, vybral by si radšej toho druhého. O Bushovi, s ktorým s stretol v roku 2008, hovorí ako o izolovanom od reality. Nixon si myslel, že záleží na tom, čo povie CIA a prezident bude poslúchať, ale to sa nedialo. Politika prebíjala spravodajstvo.
Husajn o tom hovoril
Nixon ďalej uviedol, že je "zahanbený" pre to, čo sa stalo v Iraku po vypudení Saddáma Husajna. Bushova administratíva nemyslela na to, k akým udalostiam by mohlo dôjsť po odstránení vodcu. Husajn nepriaznivý vývoj po svojej smrti predvídal, keď Nixonovi povedal, že Američania v Iraku zlyhajú. "Zlyháte, pretože nepoznáte jazyk, nerozumiete histórii tejto oblasti a nechápete arabskú mentalitu," dodal vodca.
Jeho slová sa potvrdili, keď sa po páde režimu strhli ozbrojené konflikty medzi sunnitmi a šiítmi. Nenávisť medzi skupinami viedla k ďalšiemu rozkladu a teroristickým útokom, až napokon začal preberať moc Daeš. Vzhľadom na nárast vplyvu extrémistických skupín je ex agent presvedčený, že krajina by sa mala lepšie, keby zostal na jej čele. Podľa neho sa mal s Husajnom vysporiadať samotný iracký ľud.
