WASHINGTON - Viac ako dve desiatky tureckých dôstojníkov, ktorí pôsobili na Veliteľstve spojeneckých síl pre transformáciu (ACT) v Norfolku v americkom štáte Virgínia, sa odmietajú vrátiť do Turecka.
V USA požiadali o azyl, pretože sa obávajú, že vo svojej vlasti by skončili vo väzení, keďže boli nepravdivo obvinení z údajnej podpory vojenského prevratu z 15. júla, alebo mali kontakty s jeho podporovateľmi, informovala vo štvrtok americká verejnoprávna rozhlasová stanica National Public Radio (NPR). O azyl žiadajú podľa NPR príslušníci tureckých pozemných, leteckých a námorných síl od hodnosti majora a korvetného kapitána nahor. Niektorí z nich sú v USA už tri roky.
O nebezpečí, hroziacom im v Turecku, sa dozvedeli od príbuzných. "Zavolal mi môj brat a oznámil, že prišla polícia, aby na zatkla," citoval NPR jedného z vojakov. Ďalší dôstojník uviedol, že v USA práve získal magisterský titul a v čase pokusu o prevrat už bol v Norfolku. NPR uviedla, že Ankara požadovala od veliteľstiev NATO v zahraničí záznamy z bezpečnostných kamier, ktoré by dokazovali, že tureckí dôstojníci boli medzi 15. a 20. júlom v službe. Aliancia však túto požiadavku zamietla.
Turecká vláda viní z plánovania prevratu hnutie exilového islamského duchovného Fethullaha Gülena žijúceho od roku 1999 v Spojených štátoch a požaduje jeho vydanie. Po pokuse o prevrat bolo odvolaných vyše 100.000 dôstojníkov, policajtov, učiteľov, sudcov a prokurátorov, ktorí mali sympatizovať s Gülenom. Mnohí boli zadržaní a obvinení bez dôkazov.
Všetci dôstojníci oslovení NPR zdôraznili, že s prevratom nemajú nič spoločné. Automaticky sa však stali podozriví, pretože ovládajú angličtinu a žijú v zahraničí. Začiatkom decembra vyšlo najavo, že aj z centrál NATO v Európe sa z rovnakých dôvodov odmietlo vrátiť domov niekoľko tureckých dôstojníkov. Nemecký týždenník Der Spiegel uviedol, že desiatky tureckých dôstojníkov pôsobiacich na veliteľstvách NATO v Belgicku, Taliansku a Holandsku nerešpektovali príkaz tureckého generálneho štábu, aby sa okamžite vrátili do vlasti. Príkaz sa týkal 150-300 vojakov, ako aj viacerých vojenských atašé na tureckých veľvyslanectvách.
