BRUSEL – Migrácia, dianie v Sýrii, asociačná dohoda s Ukrajinou a napokon brexit. To budú témy dnešného summitu Európskej rady, teda lídrov členských štátov EÚ v Bruseli. Bude to posledné stretnutie európskych politických špičiek v tomto roku a uskutoční sa na sklonku slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Stoltenberg na summite EÚ avizoval zasadnutie Rady NATO-Rusko
Na budúci pondelok (19.12.) sa uskutoční stretnutie NATO-Rusko na úrovni veľvyslancov. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg to uviedol dnes po príchode na summit EÚ v Bruseli. S lídrami EÚ preberie otázky spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky a užšej spolupráce medzi alianciou a EÚ. K zasadnutiu Rady NATO-Rusko, ktoré sa počas rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín aliancie začiatkom decembra neuskutočnilo, dôjde v bruselskom sídle NATO na úrovni veľvyslancov.
Stoltenberg pred rokovaniami s premiérmi a prezidentmi EÚ pripomenul, že uvedené stretnutie sa uskutoční v období napätých vzťahov medzi NATO a Ruskom. Hlavnou témou rokovaní by mali byť otázky "dôležité pre európsku bezpečnosť", predovšetkým kríza na východe Ukrajiny. Stoltenberg tiež pripomenul, že Rada NATO-Rusko sa po vypuknutí ukrajinskej krízy v roku 2014 stretla len dvakrát. Naposledy to bolo 13. júla tohto roku.
Ekonomické sankcie voči Rusku predĺžili
Lídri EÚ na dnešnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli rozhodli o predlžení súčasného režimu ekonomických sankcií voči Rusku do konca júla 2017. Diplomati z prostredia EÚ už pred summitom naznačovali, že sankcie, ktoré bránia ruským vývozcom a bankám v prístupe na európske trhy, budú predĺžené o ďalší polrok. Súčasný režim ekonomických sankcií vyprší 31. januára 2017, pred týmto termínom však nie je naplánovaný žiadny ďalší summit EÚ, a tak lídri v tejto veci rozhodli už dnes.
Brusel prijal balík ekonomických sankcií v júli 2014 po zostrelení lietadla spoločnosti Malaysia Airlines na východe Ukrajiny a sú vnímané ako odpoveď EÚ na anektovanie polostrova Krym a podporu Moskvy pre východoukrajiských separatistov. Režim sankcií je podľa lídrov EÚ úzko spojený s plnením dohôd o riešení konfliktu na Ukrajine, kde EÚ vidí iba slabý pokrok. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande v predvečer summitu v Bruseli vyzvali svojich partnerov v EÚ, aby sankcie zachovali, lebo tzv. minské dohody nie sú dodržiavané a nie je rešpektované ani prímerie vo východnej Ukrajine.
Hollande vyzve na zastavenie bojov v Sýrii
Francúzsky prezident Francois Hollande na dnešnom summite lídrov EÚ vyzve na zastavenie bojov v sýrskom Aleppe. Na jednodňový summit EÚ do Bruselu Hollande pozval aj primátora Aleppa. "Ak sa Európska rada nebude schopná zhodnúť na odsúdení masakrov, apele na Asada a Rusko na zastavenie bojov, odsúdení zverstiev a umožnení prísunu humanitárnej pomoci, načo je potom Únia dobrá?" spýtal sa Hollande pred začiatkom summitu.
Francúzsky prezident považuje za nevyhnutné, aby mohli z Aleppa odísť zranení a tí, ktorí si želajú odísť. Ostatní obyvatelia by mali dostať humanitárnu pomoc. "Navrhol som, aby bol primátor Aleppa, ktorý je práve v Bruseli, prijatý na summite a poskytol svoje svedectvo," uviedol Hollande.
Ohľadne Grécka vyjadril súhlas so závermi euroskupiny, teda neformálneho zoskupenia ministrov financií členských štátov eurozóny, o odpustení časti gréckeho dlhu. "Som za to, aby sa s Gréckom zaobchádzalo úctivo a aby zostalo v eurozóne, v ktorej musí byť obnovená stabilita," zhnul Hollande.
V spoločnom vyhlásení premiéri V4 hovoria o migrácii, aj bezpečnosti
K témam migrácie, bezpečnosti, dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou a k jednotnému digitálnemu trhu prijali premiéri krajín Visegrádskej štvorky (V4) pred začiatkom dnešného zasadnutia Európskej rady spoločné vyhlásenie. To je zverejnené na stránke českého úradu vlády. Slovenský premiér Robert Fico, český Bohuslav Sobotka, poľská premiérka Beata Szydlo a maďarský predseda vlády Viktor Orbán už tradične na spoločnom stretnutí skoordinovali svoje postoje pred zasadnutím Rady.
Pokiaľ ide o migráciu, krajiny V4 uznávajú, že v mnohých aspektoch došlo k pokroku v zjednocovaní názorov, hlavne pokiaľ ide o ochranu vonkajších hraníc. Pripúšťajú, že je súčasne nevyhnutné vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa dosiahla zhoda v oblasti vnútorných aspektov migračnej politiky. V stanovisku sa píše, že krajiny V4 sú pripravené naďalej spolupracovať na dosiahnutí tohto cieľa a veria, že akákoľvek nová európska migračná politika môže byť vytvorená len pre spoločné územie, na ktorom je plne zaistená kontrola vonkajších hraníc tak, aby išlo účinne odolávať migračným tlakom.
Kľúčovou témou V4 ostáva bezpečnosť
Kľúčovou témou podľa šéfov vlád V4 ostáva vnútorná bezpečnosť. Myslia si, že by mala byť prijatá protiteroristická smernica. V4 chce, aby sa zvýšilo úsilie a EÚ sa vysporiadala napríklad s hybridnými a kybernetickými hrozbami či terorizmom. V4 takisto zdôrazňuje potrebu podporiť efektivitu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a rozvoj a zachovanie obranných a bezpečnostných schopností členských štátov. Krajiny V4 podľa spoločného vyhlásenia zdôrazňujú, že úzka spolupráca NATO a EÚ je zásadná pre podporu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a bezpečnosti Európy. Premiéri tiež tvrdia, že sa treba vyhnúť duplicite medzi EÚ a NATO.
Témou dnešného summitu bude aj asociačná dohoda s Ukrajinou. V tomto bode šéfovia vlád zdôraznili potrebu ratifikácie dohody a hovoria o ochote hľadať riešenie. Pripomínajú, že projekt Východného partnerstva, do ktorého patrí aj Ukrajina, je dôležitým strategickým prvkom európskej politiky susedstva. Asociačnú dohodu s Ukrajinou odmietli v právne nezáväznom referende Holanďania. Preto ich premiér Mark Rutte žiada dodatočné garancie, že asociačná dohoda s Ukrajinou neznamená automatické získanie štatútu kandidátskej krajiny.
Premiéri V4 očakávajú, že Rada opätovne zdôrazní potrebu silnejšieho a ucelenejšieho digitálneho trhu, ktorý znamená podporu rastu a zamestnanosti vo všetkých oblastiach Európy. Takisto chcú eliminovať bariéry, ktoré bránia cezhraničnému rozvoju digitálnej ekonomiky.
Hlavy vlád a štátov na dnešnom zasadnutí Európskej rady diskutujú o vývoji migračnej a utečeneckej krízy, reforme spoločného európskeho azylového systému, situácii v Sýrii, otázke posilnenia spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany. Lídri tiež zhodnotia pokrok v oblasti investícií rozšírenia Európskeho fondu pre strategickú investíciu a v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí.
Štáty EÚ súhlasia s predĺžením sankcií voči Rusku
Všetky členské štáty už pochopili, že predĺženie sankcií voči Rusku je nevyhnutné. Po príchode na summit EÚ do Bruselu, kde sa má rozhodovať o predĺžení sankcií, to dnes uviedla litovská prezidentka Dalia Grybauskaite. Hlavnou témou na summite Európskej rady podľa nej nebude migrácia, ale Ukrajina, Turecko a Sýria. "Neočakávam dnes veľkú diskusiu o migrácii, skôr o Ukrajine a Turecku, Sýrii. Debata o migrácii skôr súvisí s agendou predsedníctva v Rade o EÚ, ktoré preberá Malta," uviedla litovská prezidentka.
Grybauskaite očakáva, že dnes si lídri členských štátov vyjasnia, čo je a čo nie je súčasťou asociačnej dohody s Ukrajinou. Dúfa, že to bude stačiť na to, aby Holanďania dokončili proces rafitikácie dohody, ktorú už ostatní členovia Únie odobrili.
ČR na summite podporí slovenský návrh solidarity s migrantmi
Česká republika na dnešnom summite EÚ v Bruseli - v rámci debát o migračnej politike - podporí návrh Slovenska na zavedenie takzvanej flexibilnej solidarity. Uviedol to český premiér Bohuslav Sobotka po príchode do Bruselu. Talianska delegácia naznačila, že dnešný summit využije na to, aby sa posťažovala na nedostatok solidarity zo strany krajín strednej a východnej Európy pri preberaní migrantov z talianskeho územia. Sobotka v tejto súvislosti avizoval, že v Bruseli podporí návrh, ktorý na čele Rady EÚ presadzovalo Slovensko.
"Podporujeme snahu slovenského predsedníctva hľadať nejaký variant inej formy solidarity, než je preberanie utečencov z Talianska a Grécka. Náš postoj sa nemení," zdôraznil český premiér. Spresnil, že túto pozíciu zopakuje aj na tradičnom summitovom stretnutí premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré spoločne odmietajú mechanizmus prerozdeľovania a kvóty pre migrantov. Nechcú pritom, aby sa tento mechanizmus stal súčasťou pripravovanej reformy azylovej politiky EÚ. Sobotka dodal, že v oblasti migračnej politiky Praha podporuje dôraz na pomoc krajinám pôvodu a tranzitu migrantov a na ochranu vonkajších, schengenských hraníc EÚ.
Na otázku, aký má byť postoj lídrov EU k Sýrii vo svetle posledných udalostí z Aleppa, český premiér zdôraznil potrebu humanitárnej pomoci, tak zo strany EÚ, ako aj jej členských štátov. Česká republika je podľa neho v tomto smere dostatočne aktívna. "Treba pokračovať v tlaku na prezidenta Bašára Asada, na Rusko a ďalších spojencov, aby jeho akcie nepostihovali civilné obyvateľstvo, aby bolo možné riešiť krízovú situáciu v Aleppe a pripraviť priestor na rokovania, ktoré povedú k stabilizácii krajiny a k šanci pre sýrskych utečencov, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov," skonštatoval Sobotka.
Rutte vyjadril odhodlanie ratifikovať dohodu s Ukrajinou
Holandský premiér Mark Rutte vyjadril dnes odhodlanie ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou. Od EÚ pritom žiada dodatočné garancie, ktoré na dnešnom summite Európskej rady lídri členských štátov zrejme schvália. "Rusko je čoraz väčšou hrozbou a Holandsko nemôže byť prekážkou jednote, preto som odhodlaný prijať asociačnú dohodu," uviedol Rutte pri príchode na summit do Bruselu.
Lídri sa dnes pravdepodobne uznesú na tom, že asociačná dohoda s Ukrajinou neznamená, že Kyjev automaticky získa štatút kandidátskeho štátu. Tento krok by mal Holandsku umožniť ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou, ktorú Holanďania odmietli v referende. Tamojší premiér Mark Rutte sľúbil, že výsledok právne nezáväzného plebiscitu bude rešpektovať. Všetky ostatné členské štáty už dohodu s Ukrajinou ratifikovali.
Maďarsko aj naďalej odmieta návrhy k utečeneckým kvótam
Maďarsko aj naďalej odmieta všetky návrhy smerujúce k povinnému prerozdeľovaniu prisťahovalcov. Povedal to dnes hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács, podľa ktorého sú zlým nápadom aj dobrovoľné kvóty.
Hladký brexit je v záujme celej EÚ
Britskú premiérku Theresu Mayovú potešilo, že lídri 27 členských štátov EÚ budú - v rámci dnes sa začínajúceho dvojdňového summitu v Bruseli - hovoriť aj o brexite. Podľa nej to totiž znamená, že sa na vystúpenie Británie z Únie pripravujú.
Hlavnou témou bude migrácia
Jednou z hlavných tém summitu bude migrácia. Podľa oficiálnych zdrojov budú lídri členských štátov diskutovať o dohodách s piatimi africkými štátmi a zrejme podporia návrh na vytvorenie nového fondu EÚ, ktorý má stimulovať investície v daných štátoch (Senegal, Mali, Niger, Nigéria a Etiópia). V predbežných záveroch summitu, ku ktorým sa dostal magazín Politico, stojí, že Európska rada vyjadrí odhodlanie pokračovať v napĺňaní migračnej dohody s Tureckom.
Európski lídri by mali diskutovať aj o opatreniach na hraniciach a registračnom systéme ETIAS, ktorý je určený pre cestujúcich zo štátov bez vízovej povinnosti a v takzvanom systéme entry/exit. Ten je zas zameraný na rýchlejšiu a dôkladnejšiu kontrolu občanov tretích štátov prichádzajúcich do EÚ na krátke obdobie.
S migráciou je nerozlučne spätý slovenský koncept efektívnej solidarity. Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík priznal, že niekoľko členských štátov tento koncept nepodporuje. Proti sa zrejme postaví aj jeden člen Vyšehradskej skupiny – Maďarsko. Tvrdia to nemenované zdroje z prostredia maďarskej vlády. Budapešť údajne najnovšie odmieta prijať čo i len jediného migranta a na návrhu jej prekážajú určité "minimálne prvky nanútené Bruselom".
Zaznie aj výzva na ukončenie bojov v Aleppe
Na summite zrejme zaznie výzva na ukončenie vojenských akcií v Aleppe a potreba európskej humanitárnej pomoci pre Sýriu. Javorčík vysvetlil, že pomoc pri rekonštrukcii Sýrie je prijateľná len v prípade, ak sa začnú v krajine diať politické zmeny na vládnej úrovni. Na základe ruského zapojenia do bojov v Sýrii a nedávnych vyhlásení Angely Merkelovej a Francoisa Hollanda je pravdepodobné, že lídri podporia predĺženie ekonomických sankcií proti Rusku.
Očakáva sa spoločné vyhlásenie k zmluve EÚ-Ukrajina
Očakáva sa spoločné vyhlásenie lídrov členských štátov o tom, že asociačná zmluva medzi EÚ a Ukrajinou, neznamená automaticky udelenie štatútu kandidátskeho štátu. Tento krok by mal Holandsku umožniť ratifikovať asociačnú dohodu s Ukrajinou, ktorú Holanďania odmietli v referende. Tamojší premiér Mark Rutte sľúbil, že výsledok právne nezáväzného plebiscitu bude rešpektovať.
Na posilnenie obrannej spolupráce medzi EÚ a NATO deň pred summitom vyzval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Väčší dôraz na bezpečnosť a funkčnú obranu Únie sa nachádza aj v predbežných záveroch summitu uniknutých do médií. V oblasti vnútornej bezpečnosti by mali lídri podporiť únijnú protiteroristickú legislatívu.
Posledným bodom programu summitu bude neformálna pracovná večera. Nezúčastní sa na nej britská premiérka Theresa Mayová. Ostatných 27 lídrov by na večeri malo diskutovať o rokovaniach o brexite, ktoré sa začnú v momente, keď britská vláda oficiálne požiada o odchod z Únie aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy.
