BRATISLAVA - Situácia v Sýrii je kritická. Počet obetí sa šplhá do závratných výšin. Najnovšie prepukli v sýrskom meste Aleppo krvavé boje, pri ktorých umietajú nevinní civilisti. Humanitárne organizácie hovoria o genocíde. Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď hovorí, že zmena k lepšiemu je v nedohľadne. Akékoľvek snahy bude blokovať spojenec diktátora Asada Vladimir Putin. Zlyhanie v Sýrii analytik pripisuje na vrub medzinárodnému spoločenstvu, rovnako ako v Srebrenici či Rwande.
Sýrske mesto Aleppo sa dostalo v posledných dňoch do centra pozornosti. Prečo?
V Aleppe prebiehajú posledné mesiace veľmi intenzívne boje medzi provládnymi Asadovými jednotkami a vzbúrencami proti režimu. Samozrejme, ako to v takýchto momentoch často býva, obeťami sú nevinní civilisti, ženy, deti. V tomto prípade už žiaľ hovoríme o stovkách tisíc obetí.
Čo bude znamenať pre Sýriu dobytie mesta, ktoré majú na dosah provládne, Asadove jednotky?
Aleppo je považované za centrum odboja proti Asadovi. Zo strategického hľadiska bude mať dobytie tohto mesta veľmi dôležitý význam.
Keď rebeli definitívne prídu o možnosť dobyť Aleppo, budú mať ešte v dohľadnej budúcnosti šancu na zvrhnutie diktátora Asada?
Ak Asad dobyje celé Aleppo, rebeli stratia poslednú baštu svojej podpory, čo bude znamenať de facto koniec pre najsilnejších odporcov Asadovho režimu. To, samozrejme, neznamená koniec bojov, ale tie sa pravdepodobne transformujú na skôr guerillový charakter.
Najnovšie správy hovoria o neuveriteľných ukrutnostiach, o pekle, o humanitárnej kríze nedozerných rozmerov, svedkovia hovoria o genocíde. Naozaj sa nenájde nejaká iniciatíva, ktorá by tieto zverstvá ukončila? Nemôžu viac vykonať v tomto smere napríklad OSN či Spojené štáty? Nemajú takú silu, aby zvrátili tieto negatívne udalosti?
Obávam sa, že nie. OSN sa snaží upozorňovať na neskutočné ukrutnosti, ktoré sa v meste dejú. Faktom ale je, že Ruská federácia, ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN a blízky spojenec Asada, blokuje akékoľvek snahy tejto organizácie na zasiahnutie v oblasti. Navyše Rusko sa priamo vojensky angažuje v oblasti. USA nemajú záujem konať v Sýrii takpovediac na vlastnú päsť. Dostávame sa do situácie, kedy máme tendenciu kritizovať USA a Západ ako taký za nekonanie, ale keď sa rozhodnú konať, budeme ich obviňovať, že tam nemajú čo robiť a že sa správajú ako svetový policajt. Výsledkom nekonania medzinárodného spoločenstva sú dnes státisíce mŕtvych, obrovské utrpenie ľudí v oblasti a masívna migračná vlna v Európe.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva má správy, že provládne sily pri obsadzovaní donedávna povstalcami ovládaných štvrtí Aleppa vnikajú do domov a zabíjajú tam civilistov. Akú majú Asadovi vojaci motiváciu takto konať?
Nerád by som špekuloval. Faktom je, že konflikt už trvá veľmi dlho a Asad sa neštítil používať proti vlastným občanom ani chlórové bomby a iné chemické látky. Nerozumiem, aký faktor musí existovať, aby prezident krajiny nariadil takýto postup voči vlastnému obyvateľstvu.
V súvislosti s týmito zverstvami sa hovorí o zlyhaní ľudstva. Ako to vidíte?
Ako smutný fakt, ktorý sa ale opakuje. Medzinárodné spoločenstvo zlyhalo v Bosne, keď došlo ku genocíde v Srebrenici, alebo aj v Rwande, kde zomreli státisíce ľudí. Medzinárodné spoločenstvo sa len nečinne prizeralo. Príkladov je viacero a v Sýrii sa deje presne to isté.
Akú rolu hrá v sýrskom konflikte Rusko?
Ako som už spomenul, Rusko je blízkym a najsilnejším spojencom Asada a jeho režimu. Má v oblasti vojenské základne, okrem iného jedinú námornú základňu v Stredozemnom mori, a nechce o tieto výhody prísť. Asadov režim im vyhovuje. Aj preto sa vojensky výrazne angažuje v oblasti a v OSN bráni akejkoľvek relevantnej rezolúcii.
Dá sa očakávať zmena smerovania vývoja v Sýrii po nástupe amerického prezidenta Donalda Trumpa?
Uvidíme, ťažko to v tejto dobe posúdiť. Kandidát Trump sa počas kampane opakovane vyjadroval k situácii v Sýrii, ale viackrát tiež protichodne. Raz hovoril o okamžitej potrebe vojensky zasiahnuť a inokedy o izolacionizme. Osobne neočakávam vojenskú operáciu USA v oblasti bez mandátu OSN.
Zdevastovaná Sýria je jednou príčin utečeneckej krízy. Dá sa povedať, že ak by sa boje zastavili, skončila by aj utečenecká kríza?
To by bolo zjednodušením. Ale dá sa povedať, že počet migrantov smerujúcich do Európy by bol výrazne menší, ak by sa bezpečnostná situácia v Sýrii a v Iraku zlepšila.
Jaroslav Naď
Jaroslav Naď je riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI). SSPI je nezávislá mimovládna organizácia, ktorá spája expertov na otázky bezpečnostnej a obrannej politiky z vládnych, mimovládnych, súkromných a akademických inštitúcií.
