ŠTRASBURG/BRUSEL - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) minulý týždeň schválili rezolúciu, ktorou odsudzujú narastajúcu ruskú a radikálnu islamistickú propagandu namierenú proti Európskej únii. Chcú proti nej bojovať posilnením pracovnej skupiny pre strategickú komunikáciu. Podľa portálu Euroactiv toto rozhodnutie, veľmi kriticky namierené proti Kremľu, zároveň umožňuje utvoriť si presný obraz o tom, ktoré krajiny majú pro a proti rusky orientovaných politikov.
VIDEO Putin si zahral kvíz s deťmi: Jeho odpoveď žiačikovi však postavila do pozoru celú Európu!
Prípravu rezolúcie mala na starosti poľská europoslankyňa za stranu PiS Anna Fotygová. "Dostala som za úlohu popísať propagandu štátnych aj neštátnych aktérov. Boli sme svedkami jej premien. Čo sa týka Ruskej federácie, situácia je dnes jasná. Po anexii Krymu a agresii vo východnej časti Ukrajiny sú si mnohé krajiny plne vedomé jej dezinformovania a manipulácie. Aj táto správa bola v priebehu svojej prípravy terčom nepriateľskej propagandy," uviedla europoslankyňa.
Poslanci EP vyjadrili znepokojenie zo stupňovania ruskej propagandy, ktoré pocítili po ruskej anexii polostrova Krym. Europoslanci podporili rezolúciu, kde sa píše o rozširovaní dezinformačných a propagandistických aktivít Kremľa v Európe s cieľom oslabiť, rozdeľovať a diskreditovať EÚ. EP tiež v rezolúcii tvrdí, že Rusko podporuje krajne pravicové strany a populistické hnutia zamerané proti EÚ.
Podľa rezolúcie na to Rusko využíva viacero nástrojov, napríklad osobitné nadácie, orgány a médiá, ako sú televízna stanica Russia Today (RT) a tlačová agentúra Sputnik, a rovnako aj platených diskutérov na sociálnych sieťach.
V prospech rezolúcie hlasovalo 44 percent prítomných europoslancov
Europoslanci tomu chcú čeliť posilnením osobitnej pracovnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu, ktorá má v súčasnosti len deväť členov, a podporou vzdelávania, investigatívnej žurnalistiky a informačnej gramotnosti. Za rezolúciu hlasovalo 304 poslancov EP, proti 179 a viac ako dvesto europoslancov sa hlasovania zdržalo. Rezolúcia EP nie je právne záväzná.
Na webových stránkach votewatch.eu je presne vidieť, ktorí europoslanci hlasovali za, ktorí proti a ktorí sa hlasovania zdržali. Proti rezolúcii sa vyjadrili vo veľkej miere Taliani či Francúzi, tak isto aj Gréci či Portugalčania. V prospech rezolúcie, medzi 50 až 70 percentami, sa vyslovili Nemci, Holanďania, Belgičania, Rumuni aj Slováci. Najsilnejšie zastúpenie za rezolúciu mali Poliaci, Estónci, Litovčania, Maďari, Chorváti a Slovinci.
Spomedzi našich europoslancov sedem hlasovalo za rezolúciu, zvyšní šiesti sa zdržali hlasovania. Proti nebol nikto. Najväčšiu podporu získalo uznesenie v krajinách, ktoré zažili v minulosti sovietsku inváziu. Československo v 1968, Poľsko v 1939, pobaltské štáty v 1941, Maďarsko v 1956.
Rusko sa bráni
Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na prijatie rezolúcie povedal, že zatiaľ čo "všetci sa snažia poučovať Rusko o demokracii", samotní európski zákonodarcovia sa uchýlili k reštrikciám, čo "nie je najlepší spôsob", ako riešiť prípadné problémy.
Ruská televízia RT na svojej stránke uviedla, že Putin jej pracovníkov aj redaktorov agentúry Sputnik pochválil za dobre odvádzanú prácu. Šéfredaktorka agentúry Sputnik Margarita Simonjanová napísala k rezolúcii list, ktorý poslala OSN a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Rezolúcia zasiahne veľa rešpektovaných médií vrátane agentúry Sputnik a má za cieľ ukončiť ich pôsobenie v EÚ. Dokument je v rozpore legislatívou EÚ v oblasti ľudských práv a slobody médií," konštatovala Simonjanová.
