BRATISLAVA - Najbližšie dva roky sa rozhodne, či svet vstúpi do tretej svetovej vojny. Riziko je vo vzduchu. Uznávaný americký geopolitický analytik sa domnieva, že onedlho bude hrozba vojny medzi Západom a Ruskom vo vzduchu. Prst na spúšti však nebude mať Putin, ale nový americký prezident Trump. Toto je jeho scenár, ktorý môže rozpútať ďalšiu svetovú vojnu.
„Pred štyrmi rokmi som predpovedal inváziu Ruska na Ukrajinu. Tu je moja ďalšia predpoveď,“ začína svoj text uznávaný odborník na medzinárodné vzťahy Paul Miller. „Na rade je Pobaltie, ktoré bude jedným z prvých a najväčších testov Donalda Trumpa. Pravdepodobne to však nebude otvorená invázia,“ píše Miller na prestížnom portáli o medzinárodnej politike Foreign Policy. Článok má vyše 18 tisíc zdieľaní.
Racionalita nehrá rolu
Paul Miller je asistujúcim profesorom medzinárodných bezpečnostných štúdií na Národnej Univerzite Obrany vo Washingtone. Pôsobil ako poradca Georgea Busha a Baracka Obamu pre oblasť Afganistanu v Rade Národnej bezpečnosti. V minulosti sa preslávil predpoveďou, že Rusko vtrhne na Krym a na Ukrajinu.
Miller si myslí, že analytici, ktorí hovoria o Putinových krokoch ako obranných voči expanzii NATO, sú pomýlené. „Putin verí v hegemóniu v jeho blízkom hraničnom okolí. Tá je potrebná pre ruskú bezpečnosť. Putin nie je obyčajný nacionalista. Kremlin poháňa zvláštna forma nacionalizmu zmiešaného s náboženstvom, mesianizmom.“
Putin nevidí NATO ako garanta stability a poriadku
Keby sa podľa neho Putin správa racionálne, globalizáciu, kapitalizmus a západný poriadok by nebral ako hrozbu. Ibaže, toto nie je pohľad, ktorý blízky okruh prezidenta zdieľa. „Z jeho pohľadu NATO nie je neškodným garantom globálneho liberálneho poriadku v Európe, ale nebezpečný agent zdegenerovaného západu a najväčšia prekážka k ruskej jedinečnosti,“ myslí si Miller s tým, že práve preto mu ide o jeho zničenie.
Na rade Pobaltie
V rámci týchto skutočností je jasné, prečo napadol Krym a Gruzínsko – za žiadnu cenu nechce, aby sa pripojili k Severoatlantickej aliancii. „Putinov ďalší krok je nebezpečnejší ako predošlé, pretože môžu nasledovať pobaltské štáty, ktoré sú členmi NATO,“ domnieva sa analytik. Pravdepodobne nepošle klasickú armádu vojakov cez hranice, ale bude využívať iné prostriedky. „Namiesto toho, Putin podnieti nejasnú vojenskú krízu pomocou spojencov, ku ktorým sa neprizná“.
Scenár k III. svetovej
Toto by sa malo udiať v nasledujúcich dvoch rokoch. Následky budú protesty v Lotyšsku a Estónsku (štvrtina ich populácie sú etnickí Rusi) s tým, že možno sa objavia bojové skupiny hlásajúce oslobodenie ruskej menšiny. To by spustilo občiansku vojnu. Nasledovali by rokovania na najvyššej medzinárodnej úrovni, pričom Rusko by vetovalo rozhodnutia OSN. Namiesto toho by sa ponúklo ako mierotvorca. Poľsko by chcelo spustiť článok 5, ktorý hovorí o podpore napadnutého spojenca NATO. Na to by Nemecko a Francúzsko odmietli pristúpiť. Následne by sa zrak obrátil na Spojené štáty. Tie však vedie Donald Trump, ktorý chce mať s Putinom priateľské vzťahy.
Rozhodne Trump
Bez aktivácie článku 5 by bol odpor voči Rusku nejednotný, a de facto by znamenal rozpad členských štátov NATO účinne a jednotne jednať. Ak by však článok 5 bol naozaj aktivovaný, bol by to krok k deklarácii vojny Západu voči Rusku. A tu by nastúpila úloha Trumpa – až ten by rozhodol, či je napríklad kvôli Lotyšsku ochotný vstúpiť do tretej svetovej vojny.
