BERLÍN - Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa bude v budúcoročných všeobecných voľbách uchádzať o štvrté funkčné obdobie v úrade. Informovala o tom dnes agentúra DPA s odvolaním sa na stranícke zdroje z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), na čele ktorej Merkelová stojí.
Očakáva sa, že Merkelová svoje rozhodnutie oficiálne oznámi dnes o 19.00 h SEČ v berlínskom ústredí CDU. Líderka kresťanských demokratov v uplynulých mesiacoch čelila množstvu ťažkostí - od kritiky svojho riešenia migračnej krízy po upadajúcu podporu zo strany verejnosti na pozadí vzostupu pravicovo-populistických nálad v Nemecku. Napriek tomu 62-ročná Merkelová zostáva v rámci vedenia CDU stále bez reálneho konkurenta.
Svojim spolustraníkom zároveň oznámila, že sa hodlá znova uchádzať o post predsedníčky CDU. Nové vedenie tohto subjektu má byť podľa DPA vymenované po hlasovaní na zjazde strany 6. decembra. Ak by kancelárka zvíťazila a odslúžila by celé ďalšie štvorročné obdobie v úrade, vyrovnala by povojnový rekord bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla, jej niekdajšieho mentora, ktorý na tomto poste zotrval 16 rokov. Všeobecné voľby v Nemecku by sa mali konať na jeseň 2017, pripomína stanica BBC.
Merkelovej kandidatúra prichádza v čase politických turbulencií naprieč Európou, najmä čo sa týka odchodu Británie z EÚ a nárastu radikalizmu súvisiaceho s otázkami migrácie, resp. integrácie cudzincov na starom kontinente. Merkelovej medzinárodná pozícia sa oslabí aj s nástupom republikána Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila spoločnosť Emnid a ktorého výsledky boli publikované v dnešnom vydaní novín Bild am Sonntag, si Merkelovej štvrté funkčné obdobie v úrade kancelárky praje 55 percent obyvateľov Nemecka, zatiaľ čo 39 percent je proti, informuje agentúra Reuters. Merkelovej sa podarilo previesť Nemecko, najväčšiu ekonomiku Európy, cez finančnú krízu, ako aj dlhovú krízu v eurozóne. Získala si tak medzinárodný rešpekt; dosluhujúci americký prezident Barack Obama ju počas svojej nedávnej návštevy Berlína označil za "pravdepodobne najbližšieho zahraničného spojenca".
Jej vlaňajšie rozhodnutie otvoriť nemecké hranice pre zhruba 900.000 migrantov, väčšinou z vojnových oblastí na Blízkom východe, však rozhnevalo voličov, čo sa prejavilo na poklese jej obľúbenosti. CDU následne zaznamenala neúspech v regionálnych voľbách, kým protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD) si posilnila pozíciu. Merkelová sa stala v roku 2005 prvou kancelárkou Nemecka. Zároveň je prvou líderkou znovuzjednoteného Nemecka, ktorá vyrastala v bývalom komunistickom Východnom Nemecku (NDR).
