VILNIUS - Litva sa obáva toho, že by sa ruský prezident Vladimir Putin mohol pokúsiť vyprovokovať NATO v týždňoch, keď Donald Trump ešte nebude americkým prezidentom, no v Spojených štátoch už bude prebiehať tzv. odovzdávanie moci.
V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC to uviedol dnes litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius. Ten sa podľa vlastných slov "veľmi obáva" nielen o Pobaltie, ale tiež o sýrske mesto Aleppo. Znepokojenie Litvy ohľadne ruských zámerov vyvoláva jednak jej minulosť, ale aj geografická poloha. Bývalá sovietska republika, ktorá je dnes členom NATO, ako aj EÚ, totiž hraničí s ruskou enklávou Kaliningrad.
Litovskú vládu zároveň znepokojuje aj blízkosť vo vzťahu Trumpa s Putinom. Budúci prezident Spojených štátov by podľa nej mohol Rusko s radosťou považovať za potenciálneho partnera a naopak ostať nevšímavý voči názorom východoeurópskych štátov, pre ktoré Moskva predstavuje vojenskú hrozbu.
"Rusko nie je superveľmoc, ale superproblém," povedal Linkevičius. Moskva však trvá na tom, že pre Pobaltie hrozbu nepredstavuje, približuje BBC. Za eskaláciu napätia v tejto oblasti je podľa nej naopak zodpovedné práve NATO, ktoré sa rozširuje na východ a približuje k ruským hraniciam. Linkevičius vidí isté nebezpečie v období odteraz až do Trumpovej inaugurácie do úradu, ktorá prebehne v januári. Putin by podľa neho tento čas mohol využiť na to, aby vyskúšal vojenskú pripravenosť regiónu, cituje ministra na svojej webovej stránke BBC.
"Nová (americká) vláda nenastúpi skôr než v druhej polovici januára. Veľmi sa znepokojujem a obávam tohto obdobia, a to nielen pre oblasti, ktoré sú neďaleko odtiaľto, ale tiež dúfam, že Aleppo dovtedy nezmizne zo zemského povrchu," dodal Linkevičius. Litva nedávno varovala, že Moskva začala posilňovať a vyzbrojovať svoje vojenské základne v Kaliningrade. Táto pobaltská krajina si len v tomto roku pripomenula 25. výročie intervencie sovietskych ozbrojených síl, ktoré v roku 1991 na príkaz Moskvy tvrdo zasiahli proti pokojným demonštráciám za nezávislosť.
