BERLÍN - Každý tretí človek v Európe a strednej Ázii považuje korupciu za jednu z najväčších výziev, ktorým čelí jeho krajina, ale podobný počet ľudí sa obáva odvety, ak by proti korupcii verejne vystúpili. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov Globálneho barometra korupcie, aktuálneho prieskumu organizácie Transparency International (TI) medzi takmer 60.000 občanmi 42 krajín Európy a strednej Ázie.
Transparency International uviedla, že v rámci Európskej únie považujú korupciu za jeden z najväčších problémov v Španielsku, kde tento názor vyjadrilo 66 percent opýtaných. Naopak, najmenej ľudí - iba dve percentá - považuje korupciu za problém v Nemecku. Ďalšími krajinami, ktorých občania považujú korupciu za veľký problém, sú Moldavsko, Kosovo, Slovinsko a Ukrajina, informovala tlačová agentúra AP.
Moldavčania (76 percent opýtaných) a Ukrajinci (64 percent opýtaných) tiež vedú zoznam tých, ktorí považujú svojich politikov za skorumpovaných. Okrem toho sa 86 percent Ukrajincov a 84 percent Moldavčanov domnieva, že ich vládam sa nedarí bojovať proti korupcii.
V prieskume sa vyše 30 percent respondentov vyjadrilo, že korupciu nikto neoznámi, pretože sa ľudia obávajú dôsledkov, 14 percent sa domnieva, že je príliš ťažké ju dokázať, a 12 percent uviedlo, že ju neohlasujú, pretože s tým aj tak nikto nič neurobí.
Prieskum ukázal, že iba jeden z piatich ľudí, ktorí zaplatili úplatok, túto skúsenosť nahlásil a že dvaja z piatich, ktorí to nahlásili, sa stretli s nejakou formou odvety. Jedným z dôvodov, prečo viac Európanov začína podporovať populistické a nacionalistické hnutia je podľa TI aj to, že si myslia, že tradičné demokratické inštitúcie "neplnia sľuby o prosperite a rovnosti príležitostí a nemožno im dôverovať".
Šéf TI, Peruánec José Ugaz, povedal, že "vlády jednoducho nerobia dosť pri riešení korupcie, pretože jednotlivci na čele z nej majú prospech". Vlády musia vyžadovať vysokú úroveň transparentnosti, aby ukončili tento veľmi znepokojivý vzťah medzi bohatstvom, mocou a korupciou, dodal.
Prieskum TI okrem iného zistil, že každá šiesta domácnosť dala vlani úplatok, aby mala prístup k verejným službám. Najhoršia situácia je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde vlani zaplatilo úplatok za prístup k verejným službám približne 30 percent domácností. Na čele tohto rebríčka je Tadžikistan, kde úplatok podľa vlastných slov zaplatilo 50 percent opýtaných, nasledovaný Moldavskom (42 percent), Ukrajinou, Azerbajdžanom a Kirgizskom (všetky tri krajiny 38 percent) a Ruskom (34 percent).
V EÚ je podľa TI najhoršie úplatkárstvo v Rumunsku, pričom 29 percent opýtaných Rumunov uviedlo, že dalo vlani úplatok. Za Rumunmi nasledujú s 24 percentami Litovčania a s 22 percentami Maďari.
