ISTANBUL - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes oznámil, že počká do konca roka, aby videl, či nastal pokrok v prístupových rokovaniach jeho krajiny s Európskou úniou. Inak možno usporiada referendum o tejto téme, teda o budúcom snažení svojej krajiny o členstvo v EÚ. Informovali o tom tlačové agentúry DPA a AP.
"Musíte sa teraz rozhodnúť... My budeme mať trpezlivosť do konca roka a potom predstúpim pred občanov," povedal Erdogan v prejave na konferencii o farmárstve. Reagoval tak na správy, že podľa slov predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza by malo Turecko čeliť ekonomickým sankciám za to, že Ankara čoraz tvrdšie zasahuje proti opozičným hlasom.
Erdogan odsúdil návrh Schulza, že EÚ by mohla uvaliť na Turecko ekonomické sankcie. Voči EÚ je ostro kritický aj pre to, že podľa neho nedodržuje svoje sľuby a podporuje Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Tú Ankara i EÚ považujú za teroristickú organizáciu. Medzitým hovorca tureckej vlády Numan Kurtulmuš ostro odsúdil správu EÚ o pokroku Turecka a označil ju za "skreslenú" a "nie priateľskú", informovala agentúra Anadolu.
Vzťahy medzi EÚ a Tureckom sú neuspokojivé, obe strany sú frustrované, povedal Lajčák
Vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom sú neuspokojivé, pretože obe strany sú zo seba navzájom frustrované, vyhlásil dnes v Bruseli slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vzťahy s Tureckom boli jednou hlavných tém dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci. "Na jednej strane EÚ samozrejme nemôže tolerovať jasné odchýlky od európskych pravidiel a hodnôt, pokiaľ ide o základné slobody, na druhej strane nám záleží na vzťahoch s Tureckom, je to kandidátska krajina," uviedol Lajčák.
Na úrovni ministrov podľa Lajčáka prevládal názor, že kvalitné vzťahy s Ankarou treba udržať, čomu by mala pomôcť otvorená komunikácia. Cieľom je opäť dosiahnuť takú kvalitu vzťahov, aká panovala pred júlovým neúspešným pokusom o prevrat v Turecku, vysvetlil minister. Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ hovorili aj o programe Východné partnerstvo, ktorý zahŕňa Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu.
"Ministri zdôraznili to, že po prvé musíme my plniť naše záväzky, konkrétne máme na mysli bezvízový režim pre Gruzínsko a Ukrajinu," povedal slovenský minister. Musíme si zadefinovať, čo ponúkneme štátom, ktoré už naplnili všetko, čo tento program ponúka, teda asociačnú dohodu, ekonomickú integráciu a bezvízový styk. Členské štáty dali Európskej komisii a hlave európskej diplomacie Federice Mogheriniovej mandát na rokovanie s Azerbajdžadom s cieľom uzavrieť rámcovú zmluvu, ktorá by nahradila dohodu z roku 1996. Na budúci rok je v Bruseli naplánovaný summit EÚ so šesticou štátov Východného partnerstva.
Ministri sa venovali aj Sýrii. Na zasadnutí prevládal názor, že bude trvať niekoľko mesiacov, kým nastúpi v USA nová administratíva, čo vytvára očakávania, že EÚ bude aktívnejšie vstupovať do riešenia konfliktu v Sýrii, informoval Lajčák. Členské štáty dnes rozhodli o pridaní 17 sýrskych ministrov a guvernéra tamojšej centrálnej banky na sankčný zoznam EÚ. Na tomto zozname je dovedna už 234 ľudí, ktorí kvôli nemu nemôžu cestovať na územie EÚ a majú tu zmrazené účty, čo sa týka aj 69 podnikateľských subjektov napojených na sýrsky režim. Únia na zoznam zaraďuje ľudí a firmy, ktoré sú zodpovedné za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii alebo ťažia z väzieb na sýrsku vládu.
