SOFIA - Opozičný kandidát Rumen Radev sa stal jasným víťazom nedeľňajšieho druhého kola prezidentských volieb v Bulharsku. Za nestraníka podporeného socialistami hlasovalo 59,08 percenta zúčastnených voličov, jeho súperka z vládnucej strany GERB Cecka Cačevová dostala len 36,34 percenta hlasov, oznámila v noci na dnes ústredná volebná komisia.
Oficiálne konečné výsledky by mali vyhlásiť najneskôr do utorkového večera. Bývalý veliteľ bulharských vzdušných síl, generál v zálohe Radev by sa mal ujať funkcie prezidenta 22. januára 2017, píše agentúra DPA.
Radev je považovaný za politika, ktorý si praje užšie vzťahy Bulharska s Ruskom. Na tlačovej konferencii pred týždňom však pred novinármi odmietol tvrdenia o tom, že spochybňuje členstvo svojej krajiny v NATO či EÚ. Radev počas kampane opakovane povedal, že by dodržal záväzky Bulharska v EÚ, vyzýval však na zrušenie sankcií voči Rusku a argumentoval, že "byť proeurópsky neznamená byť protiruský".
Bulharský konzervatívny premiér Bojko Borisov v nedeľu večer po zverejnení odhadov a prvých výsledkov oznámil, že budúci týždeň odstúpi z funkcie, pretože kandidátka jeho strany neuspela v prezidentských voľbách a jeho vláda stratila podporu občanov.
Oznámenie Borisova, ktorého strana GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) za posledných desať rokov vyhrala všetky celoštátne voľby, nie je prekvapením, pretože rezignáciu prisľúbil v prípade, ak Cačevová nezvíťazí vo voľbách prezidenta. Doterajší premiér tiež zdôraznil, že sa nebude snažiť o vytvorenie novej koalície v súčasnom parlamente. Nie je zatiaľ jasné, či sa socialisti pokúsia sformovať novú vládu za súčasných pomerov v parlamente alebo sa budú snažiť o predčasné voľby.
Výsledok v Moldavsku
Proruský kandidát Igor Dodon zrejme zvíťazil v dnešnom druhom kole prezidentských volieb v Moldavsku. Po sčítaní 95 percent hlasov viedol s podporou vyše 55 percent, vyplýva z údajov volebnej komisie.
Jeho súperka, prozápadná politička Maia Sanduová zaostávala so ziskom približne 44 percent hlasov. Účasť na druhom kole dosiahla 53 percent, čo je o štyri percentá viac než pri predošlom hlasovaní, informuje s odvolaním sa na miestne médiá agentúra DPA. Dodon (41) deklaroval svoje víťazstvo ešte pred sčítaním všetkých hlasov. Jeho protikandidátka Sanduová prehrala, povedal a vyjadril nádej, že sklamanie časti obyvateľov sa nepremení na protesty. "Moldavsko potrebuje stabilitu," uviedol Dodon.
Sanduová (44), ekonómka a bývalá ministerka školstva, obvinila volebné úrady z nezrovnalostí. Mnohé volebné miestnosti boli podľa nej uzavreté skôr než bolo plánované. Predvolebná kampaň v bývalej sovietskej republike sa niesla v duchu súboja medzi podporovateľmi užších vzťahov Kišiňova s Moskvou a tými, ktorí si želajú integráciu Moldavska s EÚ. Moldavsko patrí k najchudobnejším európskym štátom a prekonalo už celú sériu korupčných škandálov na najvyšších miestach.
Terajšie prezidentské voľby boli vôbec prvou priamou voľbou hlavy štátu v Moldavsku za posledných 20 rokov. Od roku 1996 moldavských prezidentov volil parlament. V ich kompetencii je vymenúvanie sudcov a určovanie zahraničnej politiky krajiny, ostatné dôležité rozhodnutia však potrebujú súhlas parlamentu.
Kremľu imponujú vyhlásenia víťazov prezidentských volieb v Bulharsku a Moldavsku
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes pripustil, že "niektoré vyhlásenia víťazov prezidentských volieb v Bulharsku a Moldavsku Kremľu imponujú". Súčasne sa ohradil proti označovaniu Rumena Radeva a Igora Dodona za "proruských". "Samozrejme, že nám imponujú niektoré vyhlásenia (víťazov volieb v Bulharsku a Moldavsku), ktoré svedčia o pripravenosti pracovať na normalizácii vzťahov s inými krajinami, vrátane našej," vyhlásil Peskov.
Hovorca Kremľa pripomenul, že Moldavsko a Rusko v minulosti spájali tesné vzťahy, "kým nedošlo k zmene kurzu smerom k obmedzeniu našich vzťahov". Dodal, že Rusko "bolo a je dôsledným prívržencom normalizácie a rozvoja vzťahov s Moldavskom". Uviedol tiež, že Rusko považuje Bulharsko za dôležitého partnera. V minulosti mali obe krajiny rozpracovaných viacero dôležitých projektov, ktoré sa napokon nerealizovali. "Dúfame, že teraz sa objavia nové (projekty)," dodal Peskov.
Podľa agentúry DPA Peskov narážal na projekt výstavby plynovodu South Stream (Južný prúd), ktorým sa mal prepravovať zemný plyn z Ruska popod Čierne more do Bulharska a cez Srbsko do západnej Európy. Projekt bol však pred dvoma rokmi zastavený, čo súviselo s napätím kvôli ozbrojenému konfliktu na Ukrajine. Brusel proti tomuto projektu vystupoval aj z toho dôvodu, že je v rozpore s tretím energetickým balíčkom Európskej únie, ktorý hovorí o tom, že tá istá spoločnosť, v tomto prípade ruský Gazprom, nemôže aj poskytovať a zároveň aj dopravovať plyn.
