WASHINGTON - Nový americký prezident bude musieť čeliť nielen často turbulentnému dianiu na domácej scéne, ale aj veľmi búrlivej situácii vo svete. Kým názory demokratickej kandidátky na hlavu štátu Hillary Clintonovej sú často všeobecne predvídateľné aj vďaka tomu, že bola šéfkou americkej diplomacie, aká by bola zahraničná politika jej republikánskeho protikandidáta Donalda Trumpa, nie je celkom jasné.
Jeho vyhlásenie kritici často označujú za obyčajnú kombináciu klišé, chvastania a rozzúreného pokrikovania, žiadnu ucelenú koncepciu zatiaľ neodhalili. Napriek tomu sa už teraz zdá, že napríklad vzťahy s Ruskom by sa s Trumpom ako prezidentom mohli zásadne zmeniť, čo vyvolalo obavy medzi európskymi spojencami Washingtonu.
Americká vláda začiatkom októbra verejne obvinila Rusko z hackerských útokov na servery Demokratickej strany a z pokusov ovplyvniť prezidentské voľby v Spojených štátoch. Moskva sa následne proti obvineniam ohradila a urobil to aj prezident Vladimir Putin, ktorý osočenie Ruska označil za predvolebnú rétoriku Bieleho domu.
Trump v nedávnej televíznej debate s Clintonovou vyhlásil, že vôbec nie je isté, že počítačové útoky podniklo Rusko. Clintonová zase varovala, že Putin chce v Bielom dome bábku. Trump odmietol, že by takoto bábkou mohol byť on, a vyhlásil, že so šéfom Kremľa chce spolupracovať. Zlepšenie vzťahov s Ruskom by podľa neho viedlo k zmierneniu napätia napríklad v Sýrii.
Trump neodsúdil obsadenie Krymu
Putin už tiež predniesol na Trumpovu adresu pochvalné slová a republikán zatiaľ nikdy neodsúdil ruské obsadenie Kryme, čo vyvolalo obavy, že pod jeho vedením by Washington mohol prijať anexiu ukrajinského územia výmenou za vylepšenie vzťahov s Moskvou.
"Nepoznám Putina, nikdy som sa s ním nestretol. Nie je to môj najlepší priateľ. Ale keby USA vychádzali s Ruskom, nebolo by to zlé. Veď Putin Clintonovú aj Obamu prechytračil vo všetkých krokoch," uviedol Trump počas jednej z televíznych debát. Čo stojí za Trumpovým postojom k Rusku, nie je jasné. Zrejme sa domnieva, že bude môcť s Putinom "robiť nejaký biznis", poznamenala k tomu britská spravodajská stanica BBC.
Za ochranu by sme si mali platiť
Podobne rozdielne sú aj náhľady oboch kandidátov na dianie v Európe. Trump niekoľkokrát ostro kritizoval európskych vodcov za nedostatočný boj s prílivom teroristov na starý kontinent. Zároveň vyhlásil, že obmedzenie držby zbraní v európskych krajinách bráni nevinným civilistom, aby sa mohli chrániť pred teroristickými útokmi. Rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu Trump pochválil. A poznamenal, že Nemecko a ďalšie krajiny by mali platiť USA viac peňazí za svoju vojenskú ochranu, alebo prídu o americkú podporu, uviedol americký denník The Wall Street Journal.
Aj Clintonová nalieha, aby Európania viac kontrolovali svoje hranice a monitorovali príliv zahraničných bojovníkov zo Sýrie a z Iraku. Často ale na rozdiel od Trumpa hovorí o podpore amerických spojencov v Európe. Pred britským odchodom z EÚ varovala: Európa podľa nej potrebuje zostať jednotná a Británia je neoddeliteľnou súčasťou Európskej únie.
