VATIKÁN - Vatikánska Kongregácia pre náuku viery vydala novú smernicu o pochovávaní zosnulých a uchovávaní popola v prípade pohrebu spopolnením.
Prefekt kongregácie, kardinál Gerhard Ludwig Müller, na prezentácii dokumentu v utorok vo Vatikáne uviedol, že "dokument je určený biskupom, ale priamo sa týka života všetkých veriacich". Dodal, že napísanie smernice si vynútil rastúci počet kremácií v mnohých krajinách a následné uchovávanie popola v domácom prostredí či jeho rozptyľovanie v prírode.
Vatikánsky rozhlas citoval z vyjadrenia kardinála Müllera, podľa ktorého "cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať". "Pochovanie je najvhodnejšou formou na vyjadrenie viery a nádeje v telesné zmŕtvychvstanie," uviedol kardinál.
Ako spresnil, "tým, že sa cirkev stará o telá zosnulých, potvrdzuje vieru v zmŕtvychvstanie a dištancuje sa od prístupov a obradov, ktoré na smrť hľadia ako na definitívny zánik osoby, etapu v procese reinkarnácie či ako na splynutie duše s vesmírom".Zdôraznil, že cirkev nezakazuje ani kremáciu tela zosnulého, ak nebola zvolená z dôvodov odporujúcich kresťanskému učeniu".
Najnovšia smernica Vatikánu však obsahuje normu na uchovávanie popola s cieľom zamedziť anonymnému pochovaniu - "to všetko s nádejou, že si kresťania opätovne uvedomia svoju dôstojnosť ako Božích detí". V súlade so smernicou má byť popol veriacich uchovávaný na posvätnom mieste, teda na cintoríne, v kostole alebo v priestore vyhradenom na tento účel.
"Uchovávanie urny v súkromných obydliach nie je povolené," uvádza sa v texte s tým, že v ojedinelých prípadoch môže výnimku udeliť len príslušný ordinár. "Aby sa zabránilo akémukoľvek nedorozumeniu panteistického, naturalistického a nihilistického rázu, nie je povolené rozptyľovať popol do vzduchu, sypať ho na zem, do vody či inam, ani z popola zosnulého vytvárať spomienkové predmety," píše sa v texte. Inštrukcia na tomto mieste spomína napríklad šperky - "diamanty z popola zosnulého".
Rozprašovaniu popola a uchovávania ho doma je koniec
Cirkev sa týmto dokumentom vymedzuje aj proti tzv. privatizácii smrti človeka jeho príbuznými, uviedol Ángel Rodríguez Luno, poradca Kongregácie pre náuku viery. Vysvetlil, že zomrelí veriaci sú "súčasťou cirkvi, predmetom spomienky a modlitby živých, preto je dobré, aby cirkev ich pozostatky prijala a s úctou uchovávala na miestach už stáročia požehnávaných. Tak zomrelí nebudú ochudobnení o modlitbu ďalších príbuzných a celého spoločenstva".
Ako dodal kardinál Müller, smernica nemá spätnú platnosť a nedajú sa z nej vyvodiť cirkevné postihy. V prípade, že veriaci napríklad rozptýlili popol svojich príbuzných, odporučil aspoň označenie daného miesta tabuľkou s menom, aby sa predišlo "anonymite smrti".
