CALAIS - Na severe Francúzska dnes začala evakuácia utečeneckého tábora v Calais, v ktorom podľa rôznych zdrojov žije v nevyhovujúcich podmienkach 6000 až 8000 migrantov. Tábor zvaný Džungľa sa má vypratávať minimálne týždeň, utečencov prevezú do stredísk po celom Francúzsku. Na priebeh operácie dohliada asi 1250 policajtov.
V utečeneckom tábore Calais vypukli nepokoje: Ostrá reakcia migrantov, na policajtov hádzali kamene
Dianie naživo
Evakuácia, ktorú francúzska vláda označuje za humanitárnu, začala oficiálne o 8:00. Avšak už od 6:00 prichádzali podľa agentúry AFP desiatky žien a mužov s batožinou k hangáru, ktorý slúži ako hlavný štáb tejto rozsiahlej operácie. Prvý deň má byť nasadených 60 autobusov, v ďalšie dni 45.
Mnohí imigranti sa ale podľa stanice France 24 netaja tým, že za žiadnu cenu nenasadnú do autobusov, nájdu si iné improvizované prístrešie v oblasti prímorského mesta Calais a budú sa ďalej pokúšať dostať do blízkej Británie. Väčšina obyvateľov tábora, predovšetkým rodiny, je vraj s evakuáciou však zmierená.
(Zdroj: SITA/AP)
Migrantov rozvezú do francúzskych miest
"Kdekoľvek vo Francúzsku to bude lepšie ako stany tunajšieho tábora," hovorí 25-ročný Sudánec Bašír pred nástupom do autobusu. Naopak etiópsky mladík Mohammad odmieta ísť do fronty a vracia sa do tábora. "Som neplnoletý. Chcem sa dostať do Británie, autobus ma nezaujíma," vysvetľuje mladík.
Rozvoz migrantov autobusmi do pripravených ubytovacích kapacít po celej krajine a likvidácia tejto najväčšej núdzovej kolónie vo Francúzsku pomocou buldozérov má ukončiť zhoršenú bezpečnostnú situáciu a nespokojnosť obyvateľov v oblasti Calais. Tábor sa rozrástol pred 18 mesiacmi a tvoria ho predovšetkým Afganci, Sudánci a Eritrejci.
Maloletí migranti poputujú aj do Británie
Väčšina z nich sa snažila dostať do Británie, čo vyvolávalo incidenty pri tuneli, ktorý spája pod Lamanšským prielivom Francúzsko s Britániou, a napätie medzi oboma štátmi. Londýn teraz pristúpil na to, že prijme stovky maloletých imigrantov, ktorí v tábore v Calais zostali bez sprievodu a majú v Británii príbuzných.
Británia pomáha financovať aj nový múr, ktorý má v Calais sťažiť imigrantom nelegálny prechod na Britské ostrovy. Stavba má hlavne zabrániť pokusom utečencov naskakovať na kamióny, ktoré smerujú za kanál. Kilometrovú stenu, ktorá nadviaže na už skôr vybudovanú zátarasu pozdĺž trasy mieriacej k ústiu Eurotunela a ku calaiskému prístavu, má byť hotová do konca roka. Britská vláda podľa BBC dala na jej výstavbu približne 1,9 milióna libier (2,1 milióna eur).
Francúzi sa búria
Plány na zatvorenie tábora vyvolali protesty mnohých predovšetkým konzervatívnych a krajne pravicových lokálnych politikov, ktorí sa obávajú dôsledkov pobytu migrantov z Calais vo svojich mestách. Tieto protesty teraz zrejme zosilnejú. "Prijať v mestách 30 či 40 osôb mi nepripadá ako problém," reagoval v nedeľu na kritiku predstaviteľ ľavicovej vlády Patrick Kanner. Migranti si podľa neho zaslúžia "rešpekt a ľudskosť".
Nepokoje v tábore
Utečenci sa v noci na nedeľu stretli s poriadkovými silami v sérii potýčok, počas ktorých na policajtov hádzali fľaše a kamene. Polícia v snahe nastoliť poriadok odpovedala dymovými granátmi. Na policajtov hádzala kamene asi päťdesiatka migrantov, uviedla BBC. Oficiálne je v tábore 6486 migrantov, z toho 1291 maloletých, ktorí majú byť prevezení do 454 utečeneckých centier roztrúsených po celom Francúzsku. Odhady však hovoria až o 10-tisíc migrantoch.
Calais ako politický nástroj
Otázka migrácie patrí k ústredným témam v kampani pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, ktoré sa budú vo Francúzsku konať budúci rok na jar. Pred socialistom Francoisom Hollandom navštívil tábor v Calais tiež bývalý konzervatívny prezident Nicolas Sarkozy. Hollandeova vláda čelí dlhší čas kritike, že nie je schopná vyriešiť situáciu s tisíckami migrantov, ktorí v oblasti Calais žijú vo veľmi zlých podmienkach. Hollande vtedy pripustil, že podmienky v tábore sú "veľmi ťažké" a "neprijateľné", a to zvlášť pre tých, ktorí sa tam uchýlili pred vojnou. Takéto tábory podľa neho vo Francúzsku nesmú existovať a krajina musí ukázať, že je "dôstojná, ľudská a zodpovedná".
