BRATISLAVA - Na svete je štúdia, ktorá odhaľuje výsledky stretu vojsk Ruska a NATO. Konkrétne na bojisku v Pobaltí. Výsledky testu nepotešia vojenských predstaviteľov Aliancie ani malé pobaltské štáty. V prípade reálneho útoku by bolo po boji za niekoľko hodín.
Americkí inštitút RAND Corporation vydal štúdiu s názvom Reinforcing Deterrence on NATO’s Eastern Flank, v ktorej testoval pripravenosť jednotiek NATO voči ruskému útoku na štáty Lotyšsko, Estónsko a Litva. Výsledok? Maximálne 60 hodín a bude po boji. Rusi by prevalcovali brániace jednotky NATO. Výsledky testu sa objavili na webe armadninoviny.cz.
V posledných rokoch sa vzťahy medzi Západom a Ruskom vyostrili. Môže za to najmä ruská okupácia ukrajinského Krymu. Ako druhý možný cieľ ruskej agresie je mnohými expertami považované Pobaltie. Portál pripomína, že ako dôvod môže poslúžiť "utlačovaná" ruská menšina v Litve a Estónsku. Integrácie týchto menšín zlyhala aj na ukrajinskom Kryme.
Útok Ruska bol počitačovo nasimulovaný. Výsledok nie je povzbudivý pre pobaltské štáty. "V súčasnosti NATO nedokáže úspešne brániť územie najviac ohrozených členov. Najrôznejšie vojenské hry, do ktorých boli zapojení na oboch stranách vojenskí experti a vojaci, ukázali, že ruské sily ovládnu hlavné mestá Estónska alebo Litvy, Tallinn alebo Rigu, do 60 hodín. Takto rýchla porážka ponecháva NATO len obmedzené možnosti na odpoveď," píše v štúdii inštitútu RAND Corporation.
V Pobaltí v súčasnosti je alokovaných iba niekoľko práporov. Symbolická obrana nebude pre Rusov žiadny problém. "Výsledkom budú ťažké straty práporov NATO a narušenie možného protiútoku NATO." Na to, aby sa spojenci ubránili podľa štúdie je zapotreby rozmiestnenie siedmych mechanizovaných brigád s delostreleckou a leteckou podporou.
"Vojnové hry naznačujú, že sily s veľkosťou siedmich brigád, vrátane troch ťažkých brigád (tanky) - adekvátne podporované letectvom, delostrelectvom a ďalšími palebnými prvky na zemi - zabránia rýchlemu obsadenie Pobaltských štátov," znejú závery zo simulácie.
V súčasnosti by Aliancia mohla odpovedať na ruský útok tromi spôsobmi: Masívnym protiútokom, jadrovým útokom alebo pasívnym zmierením sa s ruskou agresiou. Ruský prezident v dokumente Krym - cesta domov poznamenal, že sám očakával jadrový útok pri zábratí Krymu a práve preto nechal do pohotovosti uviesť jadrový arzenál Moskvy.
Aká reakcia NATO na ruský útok by bola najmenej citeľná pre civilistov? Ťažko povedať. Ideálne by bolo, keby zbrane nerinčali vôbec a vojny medzi štátmi by si pamätalo iba 20. storočie.
