LONDÝN - Politiku zemí strednej a východnej Európy čím ďalej tým viac ovplyvňujú podnikatelia, ktorí vlastnia médiá. Tvrdí to britský týždenník The Economist, ktorý bo svojom článku popisuje spravodajstvo o migračnej kríze a jeho údajné ovplyvňovanie. Ako príklad uvádza postup televízie Prima, za ktorou stojí podnikateľ Ivan Zach, The Economist si všíma, že Zach má blízko k prezidentovi Milošovi Zemanovi, ktorého týždenník označuje ako populistu, ľavičiara a jedného z najviac paranoidných odporcov utečencov v Európe.
Minulý rok v septembri, len niekoľko dní po tom, čo Nemecko otvorilo svoje hranice desiatkam tisícom utečencov, zvolalo vedenie Primy stretnutie spravodajského týmu. Do tej doby televízia vo vysielaní predstavovala prípady utečencov vrátane popisu ich ťažkostí na ceste do Európy. Na zvolanej schôdzi však člen správnej rady redaktorom povedal, aby nabudúce utečencov vykresľovali výhradne ako ohrozenie, píše The Economist. „Je tu zvykom, že vedenie je boh a tomu sa neodvráva,“ cituje týždenník šéfredaktorku spravodajstva Primy Jitku Obzinovú.
„Tým odkazom bolo, že nebudeme objektívni, že musíme podporiť politiku a uzavretie hraníc. Utečenci sú ľudská masa, nie jednotlivci. Bolo to proti všetkým zásadám žurnalistiky,“ cituje The Economist nemenovaného účastníka schôdze.
Nie je novinkou, že médiá v Českej republike a inde v strednej a východnej Európe zaujali protiutečenecký postoj, ktorý túži po senzácii. Na nahrávke z porady Primy, ktorú zverejnil server Hlídací pes, je ale zarážajúca tá neostýchavosť, s akou vedenie nadiktovalo šéfredaktorom smer, píše britský týždenník.
Polovičný podiel v Prime má pod kontrolou Zach, človek blízky Zemanovi, a – ako je presvedčený The Economist – Prima začala šíriť Zemanove názory na utečencov. Porada na Prime nie je podľa novín len prípadom, kedy sa česká spravodajská organizácia rozhodla šíriť hystériu okolo utečencov. Poskytuje tiež náhľad na to, ako pevné vzťahy politikov, podnikateľov a nimi ovládané médiá majú stále väčší podiel na vytvárení verejnej mienky v strednej a východnej Európe.
Po páde komunizmu zohrali pr budovaní nezávislej tlače veľkú rolu západoeurópske mediálne skupiny, ktorí z tohto priestoru v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 a straty príjmov z reklamy odišli. Nemecké mediálne skupiny Verlagsgruppe Handelsblatt a WAZ, britské Northcliffe a Mecom, švédsku Bonnier a švajčiarsku Ringier nahradli väčšinou miestni vlastníci, z ktorých mnohí majú politické ambície.
Najlepším príkladom prepojenia podnikania, médií a politiky je v Českej republike minister financií a miliardár Andrej Babiš, ktorý vlastní dva z najväčších denníkov a rozhlasovú stanicu. Prima je jednou z posledných, kde sa angažujú aj zahraniční majitelia – polovicu podielu má pod kontrolou švédska MTG Broadcasting. Je to ale Zach, kto má podľa The Economist väčší vplyv na každodenný chod televízie. Za veľkú čast svojho majetku Zach vďačí privatizácii Investičnej a Poštovej banky (IPB) z doby, kedy bol Zeman premiérom.
Podobné prípady potom týždenník uvádza z Maďarska – zhodu medzi termínom nástupu premiéra Viktora Orbána v roku 2005 a kúpou veľkého denníku Magyar Hírlap, ktorý prevzal podnikateľ Gábor Széles. Rumunské politické strany sú podľa článku The Economist závislé na televíznych barónoch, zatiaľ čo nová poľská vláda nasadila svojich ľudí do štátnej televízie a rozhlasu.
V závere článok konštatuje, že ľudia v strednej a východnej Európe sú aj bez intervencie médií nepriateľskí k utečencom, avšak médiá sa postarali o zapálenie ohňa nenávisti. Prima, ktorá patrí k najsledovanejším v krajine, prebrala Zemanovu nepriateľskú rétoriku a v jednej chvíli tvrdila, že do Európy mieri 150 miliónov migrantov. Podľa jedného prieskumu sa medzi minulým septembrom a tohtoročným februárom v Českej republike zvýšil počet odporcov utečencov z 50 na 65 percent.
The Economist pripomína, že sa prípadom zaoberá Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Tá v júni uviedla, že od septembra 2015 Prima zmenila tón spravodajstva a začala utečencov prezentovať hlavne ako zdroj problémov. Tento rok v septembri má zverejniť správu a môže odporučiť sankcie. Šéfredaktor webu Hlídací pes Robert Břešťan, ktorý o porade Primy informoval, situáciu označuje za dobrý popis situácie v médiách strednej a východnej Európy
