WASHINGTON – Kandidáti na prezidenta Spojených štátov neboli nikdy takí neobľúbení ako teraz. Hillary Clintonová a Donald Trump sú najmenej obľúbenými kandidátmi od čias, keď sa začali prieskumy verejnej mienky.
Mnohí voliči, ktorí sa chystajú dať hlas Clintonovej, to nerobia preto, že by ju chceli za prezidentku. Robia to preto, lebo nechcú za prezidenta Trumpa. A rovnako voliči republikánskeho kandidáta nebudú hlasovať priamo zaňho, ale proti jeho súperke.
Trump vedie
Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky televíznej stanice CNN je boj o prezidentské kreslo čoraz vyrovnanejší. Trump nielenže znížil náskok Clintonovej, ale ju aj predbehol. Volilo by ho 45 percent opýtaných, ju 43 percent. Demokratická kandidátka výrazne zvýšila svoj náskok po nominačnom zjazde strany začiatkom augusta. Odvtedy ju však Trump dobiehal. Päťdesiatdeväť percent opýtaných si ale zároveň myslí, že Clintonová napokon vyhrá. Iba 34 percent verí, že prezidentom sa stane Trump.
To, koľko voličov by za nich hlasovalo, však nič nehovorí o tom, koľko voličov ich má naozaj rado. Medzi americkými voličmi chýba nadšenie a vo veľkom je prítomná takzvaná voľba proti, nie za. Podľa prieskumu verejnej mienky CNN je len menej ako polovica opýtaných, 46 percent, extrémne alebo veľmi nadšená týmito voľbami. V roku 2012 bolo nadšených 57 percent voličov a v roku 2008 60 percent.
Navyše mnohí voliči oboch kandidátov nebudú hlasovať priamo za daného kandidáta, ale proti tomu druhému. V prieskume verejnej mienky výskumného inštitútu Pew Research Center 46 percent tých, ktorí budú voliť Clintonovú, povedalo, že ich hlas nie je hlasom za Clintonovú, ale proti Trumpovi. Medzi Trumpovými voličmi je takýto prístup ešte rozšírenejší. Až 53 percent z nich povedalo, že ich voľba je najmä voľbou proti Clintonovej.
Lámu rekordy v neobľúbenosti
Clintonová a Trump už niekoľko mesiacov striedavo vedú v rebríčku najmenej obľúbených prezidentských kandidátov. Ani jeden sa nepáči polovici a viac voličov. Podľa nedávneho prieskumu ABC News/Washington Post nemá Clintonovú rado 56 percent voličov a Trumpa 63. Takéto vysoké čísla sa od začiatku prieskumov verejnej mienky pred niekoľkými desiatkami rokov ešte neobjavili. Renomovaný denník Washington Post dokonca vyšiel s titulkom Rok nenávidených.
Čo najviac u ľudí vyvoláva negatívne pocity voči Trumpovi a Clintonovej? V prípade Trumpa je to jeho dychtivosť po záujme verejnosti a to, že povie takmer čokoľvek, aby si ju získal. U Clintonovej je to jej snaha ochrániť si súkromie za každú cenu. Tieto ich silné vlastnosti im boli vlastné už dávno.
Centrom pozornosti za každú cenu
Donald Trump bol stredobodom pozornosti už ako dieťa. Autorka knihy o rodine Trumpovcov pre rozhlasovú stanicu NPR uviedla, že malý Trump bol známy flákaním sa a porušovaním pravidiel. Jeho rodičom sa to nepáčilo a poslali ho do vojenskej akadémie. Donald sa však disciplíny nezľakol, ale naopak, vyťažil z nej. Jeho vtedajší spolužiak Mike Kabealo spomína, že Donald chcel byť najlepší. "Bol suverénny, pozitívny, s prístupom 'ja to môžem urobiť lepšie'. Bol veľmi súťaživý," povedal Kabelao pre NPR.
Trump sa na akadémii stal aj kapitánom futbalového mužstva (americký futbal). Plukovník Ted Dobias, ktorý bol jeho trénerom, hovorí, že Trump bol veľmi "trénovateľný", urobil všetko, čo mu povedal a akceptoval kritiku. "Nechcel byť lepší, chcel byť najlepší," dodal Dobias v rozhovore pre NPR.
Trumpovi sa v tých časoch darilo aj medzi dievčatami a získal titul Ladie's Man (Muž dám). Vlasy si nechával narásť na povolenú maximálnu dĺžku, aby vyzerali hustejšie. Keď druhí rozprávali, smial sa. "Mal som pocit, ako keby sa tým smiechom separoval od ostatných. Dávalo vám to pocit, že vo vzduchu je nadradenosť," spomína spolužiak George White. Ďalší spolužiak, Ted Levine, hovorí, že Trump nemal veľa lojálnych kamarátov: "Bol taký súťaživý, že každého, kto sa dostal do jeho blízkosti, musel zničiť."
Aktívna, úspešná ale tajnostkárska
Mladá Hillary Clintonová bola aktívna a dravá podobne ako Donald Trump. V jej prípade to bolo nadšenie pre politiku. Už ako stredoškoláčka bola členkou študentského parlamentu a uchádzala sa o post triednej predsedníčky, hoci túto funkciu vždy zastával muž. Neuspela, no vynahradila si to na univerzite, kde sa stala predsedníčkou Klubu mladých republikánov.
Táto rozbehnutá kariéra sa nikdy nezastavila a Hillary to dotiahla až na prvú ženskú kandidátku na hlavu Spojených štátov. Ako verejne činná osoba si však vždy chránila súkromie. A to jej, okrem ďalších iných vecí, naštrbilo vzťahy s médiami aj verejnosťou. Pýtali sa a dodnes sa pýtajú, či má čo skrývať.
A tak kým na Trumpovi ľuďom prekáža to, že chce byť za každú cenu stredobodom pozornosti, na Clintonovej im prekáža to, že pred pozornosťou až priveľmi skrýva niektoré svoje záležitosti. Bez ohľadu na to, ktorý z nich zvíťazí v boji o kreslo prezidenta, už teraz majú obaja istý titul najmenej obľúbeného prezidentského kandidáta.
