ISTANBUL - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril dnes pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti, ak o tom rozhodnú poslanci. Uviedol to v exkluzívnom rozhovore pre americkú televíziu CNN, prvom, ktorý poskytol médiám od neúspešného pokusu o vojenský prevrat z 15. júla.
"Ja ako prezident odsúhlasím akékoľvek rozhodnutie, ktoré vzíde z parlamentu," povedal Erdogan v interview, ktoré vo svojom prezidentskom paláci v Istanbule poskytol prostredníctvom tlmočníka reportérke CNN Becky Andersonovej. Erdoganove slová odzneli v súvislosti s výzvami jeho stúpencov požadujúcich popravenie organizátorov piatkového pokusu o prevrat. Ľudia sú podľa neho oprávnene rozhorčení a pýtajú sa, aký má zmysel sprisahancov roky zadržiavať a živiť vo väzení.
"Žiadajú, aby sa to ukončilo rýchlo, pretože (počas pokusu o prevrat) stratili príbuzných, susedov, deti... Musíme konať veľmi rozumne a citlivo," povedal prezident s tým, že v demokracii nemožno ignorovať požiadavky ľudí. Prípadné znovuzavedenie trestu smrti však podľa Erdogana musia najskôr prediskutovať parlamentné opozičné strany vrátane opozície.
V rámci zásahov voči účastníkom prevratu boli zadržané tisíce osôb. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004 v rámci prístupového procesu s EÚ. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné vecí Federica Mogheriniová dnes varovala Turecko, že jeho členstvo v európskom bloku nebude možné, ak opätovne zavedie trest smrti.
Obnovou trestu smrti si nemusia pomôcť
Turecko nemôže ako členská krajina Rady Európy (RE) obnoviť trest smrti. V rozhovore pre internetové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel to uviedol generálny tajomník RE Thorbjörn Jagland.
Podľa jeho slov nemôže absolútny trest aplikovať žiadna z členských krajín RE. Turecko je navyše, ako pripomenul Jagbland, nielen signatárom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale ratifikovalo aj jeho dodatkové protokoly č.6 a 13, čím potvrdilo, že za akýchkoľvek okolností odmieta trest smrti.
V podobnom duchu sa v Štrasburgu vyjadril aj hovorca RE Daniel Höltgen, ktorý podčiarkol, že trest smrti je nezlučiteľný s členstvom v RE. Súčasne pripomenul, že Bielorusko, kde jestvuje absolútny trest, práve kvôli nemu nie je členom RE. Turecké členstvo v RE, založenej v roku 1949, sa datuje od roku 1950. Hlavným cieľom organizácie, ktorá má 47 členských štátov, je ochrana ľudských práv a základných slobôd, uplatňovanie obsahu spomínaného európskeho dohovoru z roku 1950.
WikiLeaks pohrozila
Medzinárodná mediálna organizácia WikiLeaks oznámila, že sa chystá zverejniť vyše 100.000 dokumentov vzťahujúcich sa na mocenskú štruktúru tureckej vlády v súvislosti s nevydareným víkendovým pokusom o štátny prevrat, ktorý si vyžiadal stovky mŕtvych a zranených a vyše 7000 zatknutých.
"Pripravte sa na boj, pretože zverejníme vyše 100.000 spisov týkajúcich sa mocenskej politickej štruktúry v Turecku," uviedla organizácia vo vyhlásení na sociálnej sieti Twitter, z ktorého dnes citovala agentúra DPA. WikiLeaks, založená v roku 2006 austrálskym aktivistom Julianom Assangeom, je známa predovšetkým pre svoje zverejnenie tajných diplomatických depeší vlády USA, ktoré zdiskreditovali Washington a jeho spojencov.
Násilie sprevádzajúce pokus o prevrat v Turecku si vyžiadalo z noci na sobotu najmenej 294 mŕtvych a vyše 1400 zranených. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vzburu armádnej frakcie spája s aktivitami kazateľa Fethullaha Gülena žijúceho v americkom exile, za "formálneho vodcu junty" však dnes Ankara označila bývalého veliteľa vojenského letectva Akina Öztürka. V súvislosti s udalosťami bolo odvolaných alebo suspendovaných niekoľko tisíc sudcov a policajtov.
Na ministerstve robia čistky
Turecké ministerstvo vnútra po piatkovom pokuse o vojenský prevrat prepustilo takmer 9000 zamestnancov. Oznámila to agentúra DPA s odvolaním sa na správy tureckých štátnych médií. Ministerstvo celkovo ukončilo pracovný pomer s 8777 zamestnancami, medzi ktorými je i 30 guvernérov. Mimo služby boli postavené tisíce príslušníkov klasickej a vojenskej polície a pobrežnej stráže.
Turecké úrady okrem toho zadržali a predviedli na výsluch 103 generálov a admirálov. V 41 prípadoch bola nariadená väzba pred začiatkom súdneho procesu. Medzi zadržanými je aj bývalý veliteľ vojenského letectva Akin Öztürk, ktorého turecké úrady označili za vodcu junty stojacej za pokusom o prevrat. Štát dnes nariadil všetkým zamestnancom verejnej správy, aby okamžite ukončili svoje dovolenky a vrátili sa do práce. Opatrenie sa týka viac ako troch miliónov zamestnancov, uviedla agentúra DPA.
Demokratické princípy sú najvyššia priorita
Za nevyhnutné označil dnes generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg, aby turecká vláda v situácii po zmarení vojenského prevratu v plnom rozsahu dodržiavala princípy demokracie a právneho štátu. Najvyšší predstaviteľ NATO to uviedol v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Stoltenberg vyjadril v telefonáte solidaritu Turecku, ktoré, ako formuloval, je váženým členom NATO. Odsúdil zmarený pokus o štátny prevrat v krajine a privítal angažovanosť tureckých občanov na strane demokracie. Po potlačení pokusu o puč v Turecku prebieha v krajine vlna zatýkania a prepúšťania, v rámci ktorej prepustili alebo pozastavili výkon povolania celkove okolo 13.000 ľuďom, pričom počet zadržaných prevyšuje už hranicu 7500 vrátane vyše 6000 príslušníkov ozbrojených síl, medzi ktorými je údajne aj viac ako stovka generálov.
