ANKARA - Recep Tayyip Erdogan. V noci sa mu podľa poslednych informácii podarilo ustáť vojenský prevrat tureckej armády. Podľa analytikkov to posilní jeho pozíciu a z puču výjde silnejší ako kedykoľvek predtým. Kto je však Erdogan a a aká je jeho cesta k moci? Prinášame jeho profil.
Dátum a miesto narodenia: 26. februára 1954 v Istanbule.
Vzdelanie: absolvoval náboženskú strednú školu v Istanbule, potom vyštudoval ekonómiu na Marmarskej univerzite.
Kariéra: po štúdiu sa stal zamestnancom mestského dopravného podniku v Istanbule, potom pracoval ako manažér a podnikateľ v potravinárstve; člen Strany prosperity (RP; 1983-98), starosta Istanbulu (1995-98); člen Strany cnosti (FP; 1998-2001); spoluzakladateľ a predseda Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP; od 2001); poslanec parlamentu (od 2003), predseda vlády (2003-14); prezident Turecka (od augusta 2014).
Rodina: V roku 1978 sa oženil s Emine Gülbaranovou, s ktorou má dvoch synov a dve dcéry.
Ostatné:
- Už ako šestnásťročný sa stal predsedom mládežníckej odnože Strany národného poriadku (MNP) neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
- V roku 1983 sa stal členom Strany prosperity (RP), ktorá bola v januári 1998 rozpustená kvôli nepriateľskému postoju voči laickému režimu. Potom vstúpil do Strany cnosti (FP), ktorá ale bola v júni 2001 zakázaná.
- Ako starosta Istanbulu vyriešil niekoľko chronických problémov mesta, oi. Nedostatok vody, znečistenie mesta odpadkami a smogom a dopravný chaos. Kvôli zadávaniu mestských kontraktov islamským obchodníkom si vyslúžil aj obvinenie z korupcie, z ktorého bol ale nakoniec ústavným súdom pre nedostatok dôkazov oslobodený.
- V decembri 1997 na zhromaždení v meste Siirt na juhovýchode krajiny citoval starú tureckú báseň ( "Mešity sú naše kasárne a minarety naše bajonety ..."), za čo bol v apríli 1998 odsúdený na 10 mesiacov väzenia za podnecovanie k rasovej a náboženskej nenávisti . Kvôli súdnemu verdiktu sa vzdal úradu istanbulského starostu. Vo väzení bol v marci až júli 1999.
- V auguste 2001 založil proislamskú Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorej je dodnes predsedom.
- V novembri 2002 AKP zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách (získala takmer dve tretiny kresiel v zákonodarnom zbore Turecka); Erdogan ale do parlamentu hneď neusadol kvôli záznamu v trestnom registri; premiérom sa stal Abdullah Gül.
- V decembri 2002 parlament aj napriek vetu prezidenta schválil zmenu ústavy, ktorá Erdoganovi umožnila účasť v doplňovacích voľbách v provincii Siirt, kde bol ich výsledok pre nezrovnalosti zrušený. V marci 2003 Erdogan tieto doplňovacie voľby vyhral a stal sa poslancom a pár dní nato aj premiérom.
- Erdoganova AKP presvedčivo zvíťazila aj v parlamentných voľbách v rokoch 2007, 2011 a 2015.
- 10. augusta 2014 bol už v prvom kole prvých priamych volieb tureckého prezidenta zvolený hlavou krajiny.
- Erdogan je označovaný za najvplyvnejšieho tureckého lídra od doby Kemala Atatürka. V posledných rokoch sa ale proti jeho stále viac autoritárskemu spôsobu vlády množili demonštrácie, ktoré nechal rozháňať vodnými delami, slzotvorným plynom a nariadil aj vypínanie sociálnych sietí.
- Aj napriek častej kritike za autoritárstvo, nedodržiavanie ľudských práv alebo ohrozovanie sekulárneho systému je Erdogan oceňovaný za ekonomický rast Turecka, za sériu reforiem (obmedzenie moci armády, ktoré dlhé desaťročia určovala všetko dianie v krajine, zakotvenie rodovej rovnosti v ústave, zrušenia trestu smrti aj pre dobu vojny, reformu trestného zákonníka) aj za pokrok v rokovaniach o vstupe krajiny do EÚ.
- Erdogan sa počas svojho pôsobenia na čele vlády aj ako prezident stal významným hráčom na medzinárodnej politickej scéne. Zem sa napríklad zapojila do boja proti Islamskému štátu (čo zároveň využila na útoky na separatistické Kurdmi) či s Európskou úniou uzavrela dohodu o migrácii. Nedávno sa Erdogan dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na normalizácii vzťahov vyhrotených po minuloročnom zostrelení ruského bombardéra.
