LONDÝN - Výber možných dopadov odchodu Británie z EÚ, ktorý Briti odhlasovali v referende, v rôznych sférach britskej a európskej ekonomiky.
HDP
Britská ekonomika podľa aprílovej správy OECD v prípade opustenia EÚ utrpí "veľký negatívny šok" a jej výkon bude v období do roku 2020 o tri percentá nižší, ako keby krajina v únii zostala. Recesiu britskej ekonomiky po brexite predpovedala aj britská centrálna banka alebo agentúra Bloomberg, podľa ktorej odhadov klesne britská ekonomika v prípade brexitu o 2,2 percenta, podľa pesimistických odhadov až o 9,5 percenta. Podľa britského ministra financií George Osbornea by brexit britské hospodárstvo znižoval po dva roky o šesť percent oproti stavu pred brexitom.
Podľa odhadu OECD odchod Británie z EÚ môže znížiť hospodársky výkon i celej únie v roku 2018 o jedno percento a EÚ by túto stratu pociťovala ešte päť ďalších rokov. Aj podľa MMF sa dopady brexitu neobmedzia len na britskú ekonomiku a zrejme by oslabil aj ekonomiky iných štátov v rámci EÚ.
INVESTÍCIE
Podľa odhadov MMF bude po brexite nasledovať náhle prerušenie investícií do kľúčových sektorov ekonomiky, ako sú obchodné nehnuteľnosti a finančníctva, čo ďalej zhorší rekordne vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie Británie. Takáto reakcia trhov by mohla zraziť ekonomickú aktivitu a ďalej tlačiť dole ceny aktív.
BANKOVNÍCTVO
Podľa tohtoročnej ankety medzi bankármi a pracovníkmi vo finančnom priemysle odchod Británie z EÚ ohrozí pozíciu Londýna ako popredného finančného centra, ktoré by sa mohlo presunúť na európsky kontinent, napríklad do Paríža či Frankfurtu, a poškodilo celý finančný priemysel. Podľa skupiny TheCityUK má finančný sektor na celkovom HDP Británie podiel 11,8 percenta a podobne je na tom aj v podiele na celkových daňových príjmoch. Zamestnáva 2,2 milióna ľudí, čo je sedem percent celkovej pracovnej sily v krajine. Minister financií George Osborne tento týždeň pripomenul štúdie, podľa ktorých by brexit mohol viesť k prepusteniu až 100 000 ľudí vo finančnom stredisku City.
Zástanca brexitu, napríklad spoluzakladateľ maklérskej firmy Hargreaves Landsdowne Peter Hargreaves ale tvrdí, že výhody Londýna sú také, že si udrží svoj lesk aj pri odchode z EÚ. Podľa neho nebude jednoduché, aby sa finančné centrum presunulo inam okrem iného kvôli prípadným nákladom na výstavbu infraštruktúry finančného centra aj preto, že ľudia nebudú chcieť žiť v inom meste, ako Paríž alebo Frankfurt, pretože sú tu vysoké dane či nevhodné bývanie. Londýnsky finančný sektor si navyše sťažuje na celú radu regulácií EÚ, ako sú limity odmien bankárov a snahy zaviesť daň z finančných transakcií.
TRH PRÁCE
Predstavitelia kampane Vote Leave sľubovali, že keď Británie z EÚ odíde, budú presadzovať zavedenie bodového systému regulujúceho migráciu, aký má napríklad Austrália. To by znamenalo väčšiu kontrolu a možnosť vyberať si migrantov s potrebnou kvalifikáciou aj z krajín EÚ. Únijní predstavitelia sa ale už nechali počuť, že by v tom prípade na seba nenechali dlho čakať opatrenia namierené proti Britom pracujúcim v EÚ. Vietor do plachiet zástancov brexitu priniesli čísla britského štatistického úradu, podľa ktorých čistá migrácia - rozdiel medzi počtom novo prichádzajúcich a odchádzajúcich cudzincov - vlani predstavovala 300 000 osôb. Len z krajín EÚ pribudlo vlani 180 000 imigrantov. Zástancovia brexitu argumentovali tým, že v oblasti nižších príjmových skupín vytláčajú títo migranti domácich pracujúcich.
Analytik Philippe Gudin z britskej banky Barclays ale tvrdí, že imigrácia bola kľúčovým aspektom hospodárskeho rastu Británie. Do problémov by sa podľa Gudin po brexite mohli dostať odvetvia s prevahou horšie platených miest, napríklad stavebníctvo, potravinársky priemysel či upratovanie. A obmedzenie imigrácie by tieto odbory mohlo poškodiť, pretože na rozdiel od zástancov brexitu Briti nemajú podľa niektorých ekonómov o tieto práce záujem. Podľa Gudina by ale z dlhodobého hľadiska mohol brexit Británii pomôcť práve vďaka regulácii migrácie podľa aktuálnych potrieb pracovného trhu a celej ekonomiky.
LIBRA
Libra by mohla podľa britského inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum NIESR po brexite rýchlo oslabiť až o 20 percent, k podobnému výsledku dospela napríklad aj finančná skupina HSBC.
OBCHOD
Britskí vývozcovia by podľa expertov skončili s menším podielom na veľkom trhu EÚ a boli by vyradení z únijných dohôd zabezpečujúcich prístup na významné medzinárodné trhy. Cena v zmysle ušlého HDP by bola päťkrát až dvadsaťkrát vyššia ako úspory plynúce z neprispievania do rozpočtu EÚ. V hre je aj účasť Británie v chystanej dohode medzi EÚ a USA, známou ako Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), ktorá má vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. Odchod z EÚ by znamenal, že Británia už nebude súčasťou tejto zmluvy a musela by si vyjednať vlastné dohody s USA. Podľa amerického prezidenta Baracka Obamu by to ale nebola rýchla záležitosť, lebo Briti by boli "poslední v rade".
Riešením by bolo podľa ekonómov požiadať o členstvo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) spolu s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. To by krajine poskytlo takmer úplný prístup na jednotný trh (s možnosťou neprihlásiť sa k poľnohospodárskej a rybárskej politike EÚ), avšak s hraničnými kontrolami a ďalšími obchodnými bariérami. Negatívne vplyvy by však podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Moody 'sčasti vyrovnal pokles kurzu libry, ktorý zlepší podmienky pre britský vývoz, a sčasti to, že britské firmy budú mať počas rokovaní medzi Londýnom a EÚ čas na prispôsobenie.
Podľa zástancov brexitu by ale odchod z EÚ z dlhodobého hľadiska priniesol Británii rast, pretože britské firmy budú zbavené bremena európskych regulácií. Podľa nich by sa tiež pri mnohých obchodných transakciách uplatňovali pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
OSTATNÉ
OECD v apríli uviedla, že britským voličom by v prípade odchodu krajiny z EÚ hrozila do roku 2020 "daň z brexitu" zodpovedajúcej mesačnému platu. Podľa spoločnosti Patria by mal brexit katastrofálne účinky na postavenie Británie ako globálneho hráča. Británia je navyše stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a významnou súčasťou Severoatlantickej aliancie, a jej strata by tak výrazne znížila európsky vplyv a rešpekt po celom svete.
