Švajčiari dnes rozhodujú o revolučnom návrhu: Vyše 2 000 eur na ruku zadarmo, čo na to Slováci?

Prieskumy schválenia návrhu prílišné nádeje nedávajú. Švajčiarske médiá sa zhodujú, že už dlho v krajine, kde sú referendá bežnou súčasťou politického života verejnosti, nerozhodovali voliči o natoľko spornej otázke.

Vyše 2 tisíc eur, bez roboty

Dobrý alebo zlý nápad? Ani ekonómovia v tom nemajú jasno. Návrh predpokladá, že každý dospelý Švajčiar nehľadiac na výšku svojho platu dostane od štátu mesačne asi 2500 frankov (2259 eur alebo 61-tisíc českých korún) a každé dieťa 625 frankov (565 eur), naopak dôchodky, podpora v nezamestnanosti či iné sociálne dávky a príspevky by boli úplne zrušené. Výpočet sumy vychádza z vysokých nákladov na život v alpskej konfederácii, v prepočte pre strednú Európu by podľa Daniela Straub, jedného zo zakladateľov iniciatívy, prichádzal do úvahy ekvivalent 1000 až 1500 eur.

Bez práce sa skončí stres, môžme sa venovať záľubám

Priaznivci garantovaného príjmu tvrdia, že ľudia sa vďaka finančnej istote budú môcť venovať skutočne významným veciam, napĺňaniu svojich hodnôt či sa viac podieľať na verejnom živote. Sú tiež presvedčení o blahodarnom prínose pre trh, pretože zamestnanci sa už nebudú musieť báť o pracovné miesto, budú si môcť pružnejšie hľadať nové zamestnanie či získajú silnejšiu pozíciu k rokovaniam o platových podmienkach. Poskytovatelia zle platenej práce na to budú musieť zareagovať a ponúknuť zodpovedajúcu mzdu.

Politici nie sú nadšení, ani ľavičiari

Väčšina politikov, a to ani z radov ľavice, takúto sociálnu reformu ale nepodporuje. Kritici návrh označujú za utopický nezmysel a tvrdia, že ľudia vďaka istote štátnych peňazí prestanú pracovať, čo nenapraviteľne poškodí švajčiarsku ekonomiku. Zavedenie garantovaného príjmu by značne zaťažilo štátny rozpočet. Ekonómovia z univerzity v Sankt Gallene odhadujú, že aj po zrušení všetkých doterajších príspevkov a pomoci by bolo nutné zabezpečiť ročne asi 150 miliárd frankov (takmer 13,5 miliardy eur).

Získanie takýchto peňazí by sa nezaobišlo bez zvýšenia dane z pridanej hodnoty cez 50 percent. Zástancovia návrhu takéto výpočty odmietajú a poukazujú na svoje miernejšie odhady, ktoré by sa v prípade chytrého prerozdelenia majetku zaobišlo dokonca bez zvýšenia daní.

60:40 proti

Revolučný návrh, ktorý by rozbil tradičný vzťah medzi zamestnaním a platom za prácu, Švajčiari v referende zrejme odmietnu, ako sa to stalo s požiadavkou na zvýšenie minimálnej mzdy či s predĺžením zákonnej dovolenky zo štyroch na šesť týždňov. Súčasné odhady udávajú, že proti bude 60 percent hlasujúcich.

Diskutuje o tom aj Švédsko a Fínsko

O garantovanom príjme sa nediskutuje nielen vo Švajčiarsku, pilotné projekty na vzorke obyvateľov pripravujú Fínsko s Holandskom. Vo Fínsku má iniciatíva oproti Švajčiarsku podporu vlády, zároveň bude ale výška príjmu výrazne nižšia, počíta sa s 500 až 700 eur, priemerné platy pritom činia 2700 eur.

Referendum nielen o peniazoch

Švajčiari sa v nedeľu vyjadria k viacerým bodom, nielen ku garantovanému príjmu. Rozhodovať budú okrem iného aj o revízii azylového zákona, ktorej súčasťou je zrýchlenie azylového konania. Predkladatelia od takejto úpravy očakávajú nižšie zaťaženie verejného rozpočtu aj zníženie atraktivity Švajčiarska pre tých, ktorí nemajú pádne argumenty k žiadosti o ochranu.

Ďalšou otázkou referenda je povolenie preimplantačnej genetickej diagnostiky, pri ktorej sa embryá preverujú ešte pred ich zavedením do maternice. V Európe je táto metóda zakázaná vedľa Švajčiarska tiež v Litve a vo Vatikáne, poznamenal denník Neue Zürcher Zeitung.

Švajčiari tiež zvážia, či by všetky dane z ropných olejov mali putovať ako investícia výhradne do cestnej dopravy, ako žiadajú navrhovatelia. V súčasnej dobe do takých investícií mieri polovica vybranej sumy, zvyšok putuje na vzdelanie, armádu, do poľnohospodárstva či do verejnej dopravy. Ak by spomínaný návrh, o ktorom švajčiarske médiá informujú ako o dojnej krave, prešiel, chýbalo by na ostatné menované investície asi 1,5 miliardy frankov (1,36 miliardy eur).