ŠTOKHOLM - Rusko podnikne určité vojenské opatrenia na svojich severných hraniciach, ak Švédsko vstúpi do NATO. Pre švédsky denník Dagens Nyheter to dnes vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
"Každá krajina má právo vytvoriť si vlastný bezpečnostný systém. Musíte však pochopiť, že ak sa vojenská infraštruktúra posunie bližšie k ruským hraniciam, podnikneme nevyhnutné opatrenia ohľadom vojenských technológií," uviedol šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre uvedené noviny, ktorý cituje agentúra DPA.
"Nejde o nič osobné, je to len biznis. Vždy sme varovali pred pokračujúcim rozširovaním NATO na východ," dodal Lavrov. Podľa jeho slov však Rusko "nemá záujem zvyšovať vojenskú konfrontáciu", je však na ruskej armáde, rezorte obrany a ústrednom štábe, aké rozhodnutie padne, ak Švédsko vstúpi do NATO.
Švédsko, ktoré má úzke vzťahy so Severoatlantickou alianciou, si dalo vypracovať posudky možných následkov svojej žiadosti o členstvo v NATO, hoci medzi švédskou vládou a tamojšou hlavnou opozičnou stranou neexistuje konsenzus ohľadom vstupu krajiny do 28-člennej obrannej aliancie. Švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová na Lavrovove poznámky reagovala na sociálnej sieti Twitter, kde napísala, že "bezpečnostnú politiku Švédska bude určovať Švédsko, a nikto iný".
Predsedníčka švédskej opozičnej Strany stredu (CP) Annie Lööfová označila Lavrovov komentár za "šokujúci", pričom sa vyjadrila, že zahraničnú ani bezpečnostnú politiku Švédska nedeterminujú "ruské vyhrážky".NATO prerušilo s Ruskom spoluprácu v roku 2014 po tom, ako Moskva anektovala ukrajinský polostrov Krym, ako aj pre jej údajnú podporu povstania na východe Ukrajiny.
Fínske členstvo v NATO by vyvolalo krízu
Ak by sa Fínsko stalo členom NATO, viedlo by to k vážnej kríze so susedným Ruskom. Uvádza sa to v dnes zverejnenej správe vypracovanej z poverenia fínskej vlády, o ktorej informovala tlačová agentúra DPA.
Členstvo vo vojenskej aliancii by posilnilo bezpečnosť Fínska, ale vyvolalo by ostrú reakciu Kremľa a ovplyvnilo obchod medzi oboma krajinami, píše sa v správe. Vojensky neutrálne Fínsko zdieľa s Ruskom 1340 kilometrov hraníc.
Správa neobsahuje priame odporúčanie, či by sa Fínsko malo uchádzať o vstup do NATO. Konštatuje však, že spoločná žiadosť Fínska a Švédska by bol strategicky lepší variant, ako keby ktorákoľvek z týchto severských krajín vstúpila do NATO samostatne.
"Je to otázka veľkej stratégie," povedal dnes novinárom fínsky premiér Juha Sipilä. "Malé krajiny nemenia často základné princípy svojej zahraničnej politiky," dodal s tým, že je potrebné ponechať si voľnosť pre prípad, že sa zmení bezpečnostná situácia.
Vstup do NATO podporuje iba 22 percent Fínov, proti je 55 percent, ukázal nedávny prieskum verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti YLE. Členstvo Fínska v NATO by zdvojnásobilo dĺžku hranice medzi alianciou a Ruskom a zvýšilo prítomnosť NATO v Baltskom mori. Avšak bez Švédska by Fínsko bolo izolovanou základňou, ktorú by NATO malo problém ubrániť, citovala správu agentúra DPA.
