BERLÍN - Politické zemetrasenie spôsobili nedeľňajšie parlamentné voľby v nemeckých spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Porýnie-Falcko a Sasko-Anhaltsko.
Aj vďaka migračnej kríze sa do všetkých troch krajinských parlamentov (Landtag) dostali zástupcovia krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Zároveň tam skončili doterajšie vládnuce koalície, víťazné strany však môžu zostať pri moci, ale musia si nájsť nových partnerov.
Zatiaľ čo etablované strany, teda Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelárky Angely Merkelovej a Sociálnodemokratická strana (SPD) vicekancelára Sigmara Gabriela, utrpeli veľké straty, Zelení zaznamenali v Bádensku-Württembersku historický úspech, keď prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka zvíťazili v krajinských voľbách. Nestačí to však na pokračovanie historicky prvej zeleno-červenej vlády na krajinskej úrovni.
V Porýní-Falcku SPD v dramatickom súboji nakoniec odsunula CDU na druhé miesto, ale tam zasa prepadli Zelení, takže aj táto, tentoraz červeno-zelená koalícia, končí. V Sasku-Anhaltsku sa AfD, profitujúca z utečeneckej krízy, stala druhou najsilnejšou stranou, keď získala vyše 24 percent hlasov. Podľa analytikov sa niečo také mimoparlamentenej strane doteraz nepodarilo. AfD, ktorá je po nedeli zastúpená už v ôsmich zo 16 krajinských snemov, za to vďačí najmä niekdajším nevoličom. Vo vláde však zrejme nebude, lebo nikto s ňou nechce rokovať o koalícii.
Bádensko-Württembersko, niekdajšiu baštu CDU, ovládli Zelení so ziskom 30,3 percenta hlasov. Kresťanskí demokrati dostali iba 27 percent hlasov (39,0) a prvýkrát od vzniku tejto spolkovej krajiny voľby nevyhrali. SPD úplne prepadla, keď získala 12,7 percenta hlasov, teda skoro o polovicu menej ako pred piatimi rokmi (23,1). Predbehla ju aj AfD so ziskom 15,1 percenta. Liberáli (FDP) sa mierne pozviechali, keď im dalo hlas 8,3 percenta voličov (5,3).
Strana Ľavica sa do parlamentu v Stuttgarte s necelými troma percentami hlasov nedostala.
Rozdelenie mandátov - Zelení 47, CDU 42, SPD 19, FDP 12, AfD 23 - dáva šancu koalícii Zelených a CDU. Matematicky sú možné aj koalície SPD-FDP-Zelení alebo CDU-SPD-FDP.
V Porýní-Falcku aj po 25 rokoch zostáva pri moci SPD, ktorá dostala 36,2 percenta hlasov (35,7). Zisk 31,8 percenta (35,2) znamená najhorší výsledok CDU v tejto spolkovej krajine.
Totálne prepadli Zelení: získali trikrát menej hlasov (5,3 percenta) ako v roku 2011 (15,4). Do Landtagu v Mainzi sa po piatich rokoch vracia FDP, ktorá si výsledok spred piatich rokov (4,2) vylepšila o dve percentá. AfD získala na prvý pokus 12,6 percenta hlasov. Strana Ľavica nebude zastúpená ani v parlamente v Porýní-Falcku.
Zisky mandátov - SPD 39, CDU 35, Zelení šesť, FDP sedem a AfD 14 - ponúkajú možnosť veľkej koalície SPD a CDU alebo trojkoalície SPD so Zelenými a FDP. Ako reálnejšia sa na základe reakcií politikov javí druhá možnosť.
Mierne straty zaznamenala v Sasku-Anhaltsku CDU, ktorá je pri moci od roku 2002. V nedeľu získala 29,8 percenta hlasov (32,5) a udržala si prvenstvo. Oveľa horšie však dopadol jej koaličný partner: SPD dostala len 10,6 percenta hlasov (21,5), čo znemožňuje pokračovanie veľkej koalície. Nedarilo sa ani Ľavici, ktorú zisk 16,3 percenta hlasov (23,7) odsunul až za AfD; nová "dvojka" v parlamente v Magdeburgu získala tiež na prvý pokus 24,2 percenta hlasov.
Zelení si nakoniec mohli vydýchnuť, pretože zisk 5,2 percenta hlasov (7,1) ich ponechal za bránami Landtagu. Naopak tesne pred nimi zostala FDP (4,9).
Rozdelenie mandátov - CDU 30, SPD 11, Zelení päť, Ľavica 17, AfD 24 - dáva reálnu šancu koalícii CDU s SPD a Zelenými.
Na všetkých troch voľbách sa mohlo zúčastniť 12,7 milióna občanov. Polarizácia verejnej mienky v súvislosti s utečencami pritiahla k voľbám viac voličov ako v roku 2011: v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku dosiahla účasť 70,4 percenta, v Sasku-Anhaltsku 61,1 percenta.
Utečenecká kríza bola dominantnou témou predvolebnej kampane. Lídri kandidátok CDU kritizovali postoj kancelárky Merkelovej a požadovali národné opatrenia na zníženie migračného toku. Šéfku CDU naopak podporila sociálnodemokratická premiérka v Porýní-Falcku Malu Dreyerová a jej bádensko-württemberský "zelený" kolega Winfried Kretschmann. Šéf SPD Sigmar Gabriel vyzval konzervatívcov, aby sa poučili z nástupu AfD a ukončili interný spor v otázke riešenia utečeneckej krízy.
O voľbách rozhodli fundamentálne problémy, tvrdí šéfka krajnej pravice
Líderka pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Frauke Petryová sa domnieva, že dnešný výsledky volieb v troch spolkových krajinách, ktorý charakterizujú straty Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), je dôsledkom "fundamentálnych problémov v Nemecku".
AfD, ktorá získala vo všetkých troch spolkových hraniciach viac ako desať percent hlasov a v Sasku-Anhaltsku sa stala dokonca druhou najsilnejšou politickou silou, by podľa Petryovej zástupcu Alexandra Gaulanda chcela "popohnať pred sebou iné strany. Voliči povedali, ako vyplýva z jeho slov, nie doterajšej utečeneckej politike.
Generálny tajomník CDU Peter Tauber to však vidí a nedomnieva sa, že by CDU mala po týchto voľbách meniť kurz v migračnej politike. Naopak, liberáli z FDP ústami svojho predsedu Christiana Lindnera deklarovali, že sa pripájajú k hlasom volajúcim po zmene doterajšieho kurzu v spomínanej oblasti. Nemecko sa podľa jeho slov síce nesmie izolovať, avšak nemôže sledovať "ani opačný model - bezhraničnú pripravenosť prijímať a chaos, ten spolková vláda narobila v Európe".
SPD, ako formuloval predseda strany Sigmar Gabriel, ktorý je vicekancelárom spolkovej vlády, sa domnieva, že voliči v spolkových krajinách na juhu Nemecka volili na isto, z čoho v Bádensku-Württembersku profitovali Zelení a v Porýní-Falcku jeho strana. Ani on však, podobne ako iní nemeckí činitelia, netajil znepokojenie z výsledkov AfD. Informácie priniesli tamojšie elektronické médiá.
Podľa prvého komentáru mienkotvorného denníka Süddeutsche Zeitung prejde táto volebná nedeľa do histórie spolkovej republiky. Bola a je totiž pohľadom na budúcnosť nemeckej demokracie. Ukazuje, ako pokračuje fragmentácia straníckej scény a upozorňuje na nebezpečenstvá, ktoré hrozia demokracii. Nesú skratku AfD, Východ hnedne. Volebná nedeľa však ukazuje aj, ako s týmito nebezpečenstvami naložiť, píše periodikum a upozorňuje na prístup jedného z dnešných víťazov, predstaviteľa Zelených Winfrieda Kretschmanna, úradujúceho premiéra v Bádensku-Württembersku, kde sa Zelení stali vôbec po prvý raz najsilnejšou politickou silou.
Bol to práve Kretschmann, komu sa v predvolebnej kampani podarilo odvážnou, konkrétnou protiargumentáciou spochybniť volebné slogany populistov a pripraviť ich tak o časť stúpencov. Bulvárny denník Bild v internetovom vydaní dal volebnému spravodajstvu titulky ako "Horrorový deň pre Merkelovú a Gabriela" alebo "Zlý sen pre Nemecko sa stal skutočnosťou".
