Summit o Británii môže rozhodnúť o budúcej podobe únie: Cameron chce dobrú dohodu, žiadny kompromis

Dnešné rokovania sú zamerané na úpravu vzťahov medzi EÚ a Britániou, ktorú do konca roka 2017 čaká povinné referendum o zotrvaní alebo odchode z únie. Britský premiér David Cameron od zvyšku únie žiada štvorbodový balík reforiem, ktoré podľa jeho slov presvedčia Britov, aby nehlasovali za brexit - vystúpenie z EÚ. 

Predseda Európskej rady Donald Tusk 2. februára zaslal do Londýna a následne aj do všetkých metropol EÚ odpoveď s návrhom na riešenie britských požiadaviek. Cameron ešte predtým vykonal sériu návštev členských krajín únie v snahe vysvetliť a obhájiť svoj uhol pohľadu.

Dnešnému referendu predchádzali zdĺhavé diplomatické a politické rokovania, ako však v stredu večer oznámil Tusk, stále nie je presvedčený, že sa podarilo odstrániť všetky názorové spory, a nevie zaručiť úspech summitu. 

SUVERENITA 
Británia sa v rámci tejto kapitoly usiluje zostať stranou od presadzovanej politiky "stále tesnejšej únie" a naznačuje, že nechce odovzdávať ďalšie právomoci do Bruselu. Cameron navrhol, aby národné parlamenty krajín EÚ mali väčší vplyv na vetovanie európskej legislatívy prichádzajúcej z Bruselu. Návrh z Tuskovej dielne "nenúti" Britániu k hlbšej politickej integrácii, Londýn by však nemal brániť takejto integrácii medzi ostatnými členskými štátmi. Tusk zároveň navrhol mechanizmus "červenej karty", v rámci ktorej by 55 percent národných parlamentov mohlo spoločne zablokovať legislatívny návrh Európskej komisie. 

SOCIÁLNE DÁVKY 
Vláda z Londýna chce pribrzdiť pracovnú imigráciu - argumentujúc, že zamestnanci z iných krajín únie sú záťažou pre domáci systém sociálneho zabezpečenia a zahlcujú britský pracovný trh. 
Z hľadiska EÚ to bola najťažšia oblasť rokovaní, lebo sloboda pohybu občanov - aj za prácou do iných krajín - a rovnaké zaobchádzanie s nimi ako s domácimi štátnymi príslušníkmi je jednou zo základných slobôd v EÚ. Tusk v snahe vyjsť v ústrety Britom navrhol kompromisný text, ktorý predpokladá vznik "ochranného mechanizmu" na vyrovnanie sa s vysokým počtom pracovníkov z iných krajín EÚ.

Londýnu by to malo umožniť obmedziť prístup zahraničných pracovníkov k sociálnym dávkam po dobu štyroch rokov, čo sa viacerým krajinám zdá príliš prísne. Pred summitom sa diplomati sporili aj o to, či sa toto pravidlo bude týkať iba novopríchodzích zamestnancov, alebo môže byť uplatnené aj retroaktívne. 

Ďalším sporným bodom je britská snaha znížiť prídavky na deti pracovníkov z iných krajín EÚ, ak ich deti a rodiny nežijú v Británii. Tzv. indexácia detských prídavkov je podľa diplomatov priechodná, ale nesmie sa vzťahovať na iné sociálne benefity. 

EKONOMICKÉ RIADENIE 
Britská vláda s ohľadom na skutočnosť, že v Londýne je najväčšie finančné centrum Európskej únie, má obavy, že rozhodnutia prijaté krajinami rozrastajúcej sa eurozóny by mohli poškodiť jej záujmy. Británia si vybojovala výnimku, že nemusí prijímať euro. 

Tusk v odpovedi Cameronovi navrhol mechanizmus, ktorý bude zohľadňovať názory krajín EÚ stojacich mimo eurozóny - a to v ekonomickej i finančnej oblasti. Tieto štáty však nebudú mať "právo veta" a ani nebudú môcť brzdiť rozhodnutia prijímané vnútri menovej únie. 

KONKURENCIESCHOPNOSŤ 
Británia považuje jednotný trh EÚ za jeden z najatraktívnejších aspektov členstva v únii, Londýn však požaduje viac opatrení v prospech podnikania v Európe a ráznejšie odstránenie prekážok v oblasti konkurencieschopnosti. Tusk vo svojej odpovedi na tento bod prisľúbil zníženie byrokracie v EÚ, ambicióznejšiu obchodnú politiku, podporu podnikania a vytváranie nových pracovných miest. S týmito cieľmi súhlasia všetky krajiny EÚ.

Cameron bude na summite EÚ bojovať za dobrú dohodu pre Britániu

Dobrá dohoda pre Britániu, žiadne zlé kompromisy. To je výsledok, ktorý od prvej časti dvojdňového summitu EÚ v Bruseli očakáva britský premiér David Cameron. Šéf britskej konzervatívnej vlády to uviedol po príchode do budovy Európskej rady, kde o 17.00 h začne maratón rokovaní s lídrami ostatných 27 členských krajín o novej podobe vzťahov medzi EÚ a Britániou. Na tieto rokovania bude dohliadať predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý by sa mal podľa diplomatických zdrojov EÚ zúčastniť aj na sérii bilaterálnych rokovaní národných lídrov s Cameronom. 

"Budem bojovať za Britániu. Ak sa nám podarí vyrokovať dobrú dohodu, zoberiem dobrú dohodu, ale nebudem súhlasiť s dohodou, ktorá neponúkne to, čo chceme," zdôraznil Cameron. Zároveň pripustil, že v rámci dnešných a piatkových rokovaní s partnermi z 27. členských krajín zostalo ešte "veľa práce" a že to "bude ťažké". 

"Myslím si, že je pre nás oveľa dôležitejšie urobiť túto vec správne než aby sme niečo zbytočne urýchlili, ale s dostatkom dobrej vôle a s intenzívnym úsilím môžeme dosiahnuť lepšiu dohodu pre Britániu," uviedol Cameron.

Z pohľadu Slovenska bude kľúčová otázka voľného pohybu osôb 

Ak sa britskému premiérovi Davidovi Cameronovi podarí vybojovať zmenu, bude sa aktívne angažovať za zotrvanie ostrovov v európskom klube. Britániu čaká o tzv. brexite referendum najneskôr do konca roka 2017, pravdepodobne sa však uskutoční už v júni tohto roka. Cameron má niekoľko požiadaviek, napríklad na väčšiu suverenitu národných parlamentov, ale aj na väčšiu konkurencieschopnosť EÚ.

Z pohľadu Slovenska bude kľúčová otázka voľného pohybu osôb ako neodlučiteľnej súčasti a predpokladu dobrého fungovania vnútorného trhu. Medzi otvorené otázky patria detaily tzv. záchranného mechanizmu, ktorý má umožniť dočasné obmedzenie prístupu občanov EÚ k určitým sociálnym dávkam vyplácaným v Británii.

Pre Slovensko je podstatné, aby dávky boli zadefinované ako nepríspevkové, aby krajina musela presne zdôvodniť žiadosť o spomínaný mechanizmus a aby prípadné obmedzenie nebolo retroaktívne. Dôvodom je riziko precedensu. Nateraz neuzavretá je aj otázka detských prídavkov a zámer ich indexácie, pokiaľ dieťa nežije so svojím rodičom priamo vo Veľkej Británii. Toto si Slovensko vie predstaviť, ale bude bojovať proti tomu, aby sa indexácia prenášala aj na iné dávky, napríklad dôchodky.