WASHINGTON - Americký Národný bezpečnostný archív odtajnil zatiaľ najpodrobnejší zoznam miest v bývalom Sovietskom zväze, vo východnej Európe a v Číne, ktoré sa v prípade jadrového konfliktu mali stať koncom 50. rokov minulého storočia terčom atómového bombardovania. Oznámila to dnes americká tlač. Na súpise je aj rad miest a vojenských objektov v bývalom Československu.
Z odtajnených údajov vyplýva, že americkí armádni plánovači sa v roku 1956 zamerali na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov vrátane výslovného zamerania na civilné obyvateľstvo kľúčových miest. Zaradené sú medzi ne Moskva, Leningrad (dnes Petrohrad), Peking, vtedajší východný Berlín a Varšava. Komentár Národného bezpečnostného archívu v tejto súvislosti poznamenáva, že zámerné a priame útoky na civilistov sú v rozpore s už vtedy platnými normami medzinárodného práva.
Moskva bola číslo 1
Odtajnené údaje, sprístupnené verejnosti v súlade s archívnymi zákonmi USA, majú 800 strán. Medzi miesta určené na "systematickú deštrukciu" jadrovým úderom bolo zaradených 1200 miest vo vtedajšom sovietskom bloku od východného Nemecka až po Čínu. Každé z nich má poradové číslo podľa významu, jednotkou je označená Moskva so 179 cieľmi jadrového útoku, dvojkou Leningrad so 145 cieľmi vrátane cieľov civilných.
Vo vtedajšom Československu bola hlavným terčom Praha s poradovým číslom 61 a so 69 cieľmi určenými na zničenie. Ďalšie ciele boli v okolí hlavného mesta v Berouně, Kladně, Kralupech nad Vltavou, Králově Dvoře, Neratovicích, Psárech, Radotíně, Roztokách, Slaném a patria sem aj Štěchovice.
Terčom boli aj mestá v Československu
Pre ciele vo východnej Európe mali byť použité bomby, ktoré by mali v porovnaní s bombami pre ZSSR nižšiu ničivú silu, najmä z "politických a psychologických dôvodov", uvádza americký archív. Výnimkou mali byť objekty používané armádnym letectvom Varšavskej zmluvy. Prioritou pritom boli ciele vo vtedajšom východnom Nemecku.
Veľký dôraz kládli americkí plánovači na likvidáciu vojenských letísk, pretože v ére pred nasadením strategických balistických rakiet boli diaľkové lietadlá hlavným nosičom jadrovej munície. Na území dnešnej Českej republiky sa mali stať terčom pražské letisko v Kbelích, Ruzyni a Vodochodech, v Bechyni, Brne, Čáslavi, Českých Budejoviciach, Dobřanech, Holešově, Milovicích, Mimoni, Pardubiciach, Přerově a Žatci.
Na Slovensku to bolo letisko v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Sliači a Trenčíne.
Hlavný úder jadrových zbraní mal byť vedený proti sovietskym letiskám Bychov a Orša v Bielorusku, kde boli v tom čase dislokované strategické lietadlá Tu-16, ktoré ohrozovali sily USA a ich spojencov v západnej Európe.
Bomba 70-krát silnejšia ako v Hirošime
Útoky amerického letectva mali byť zasadené s použitím jadrových bômb o sile 1,7 až deväť megaton. Americké velenie vtedy požadovalo aj nálože o sile 60 megaton, ktoré chcelo použiť s cieľom zastrašenia v prípade náhleho sovietskeho útoku.
Nálož o sile jednej megatony má 70-násobnú ničivú silu v porovnaní s bombou zhodenou v roku 1945 na japonskú Hirošimu.
