MOSKVA - Slová o "krehkom mieri" sa už nezdajú metaforou. Vojnové konflikty medzi štátmi - a to aj medzi tými, ktorých vodcovia nedávno podpisovali dohody o spolupráci - sa rozhorievajú tak náhle, že nemožno uhádnuť, čo bude zajtra. Vojna v Sýrii sa tak môže stať bodom, za ktorým už môže začať veľká svetová pohroma. Teda ak sa politici a vojaci nedokážu včas zastaviť, varoval ruský internetový denník Gazeta.ru v súvislosti so zostrelením ruského bombardéra tureckou stíhačkou.
Proroctvo Nostradama, z ktorého zamrazí: Príde tretí ancikrist, svetová vojna a koniec ľudstva
V reakcii Rusko poslalo do Sýrie protilietadlový raketový systém S-400. Raketový krížnik Moskva zaujal pozície pri pobreží. Turecko zasa poslalo k sýrskej hranici ďalších 20 tankov.
Ešte včera boli Turci skoro spojencami, každopádne neboli nepriateľmi. Ale dnes, súdiac podľa ruskej televízie, sú zradcovia a podporovatelia teroristov. Rusko na tureckých obrazovkách vyzerá ako agresor, bombardujúci v Sýrii mierumilovných Turkménov. Na turecké veľvyslanectvo v Moskve leteli kamene a vajíčka, v Istanbule sa protestovalo pred ruským konzulátom a toľko sa skandovalo "Rusko je vrah, ťahaj zo Sýrie!", že ho musela chrániť špeciálna jednotka.
Práve tak, po krôčikoch, začína vojnová mela, a to aj tam, kde sa zdalo, že vôbec nehrozí. A keď konfliktov pribúda (vojna na Ukrajine zďaleka neskončila), vzrastá pravdepodobnosť nepredvídateľnej reťazovej reakcie, ktorá môže spustiť veľkú vojnu.
Kto môže zaručiť, že sa ruské rakety nedostanú do rúk sýrskych teroristov, ako sa rakety Buk dostali do rúk tých, ktorí zostrelil civilné lietadlo nad Donbasom? Nehovoriac o tom, že boje na viacerých frontoch rádovo zvyšujú možnosť, že sa politici a vojaci rozhodnú chybne.
Po posledných teroristických útokoch mnohé západné médiá, citujúce pápeža, písali, že tretia svetová vojna už čiastočne začala. Pápež pred rokom, počas omše za padlých v prvej svetovej vojne a v jasnej narážke na rusko-ukrajinský konflikt uviedol, že vojna dokáže zničiť aj puto medzi bratmi a že dôvodom k novej vojne je chamtivosť a túžba po moci.
O to viac šokuje nedávne vyhlásenie hlavného Muftiho v Rusku Talgata Tadžuddina, že navrhol Vladimirovi Putinovi "postupovať so Sýriou a Izraelom rovnako ako s Krymom, ale Vladimir Vladimirovič odmietol". "Prezident to považoval za žart," povedal Putinov hovorca Dmitrij Peskov.
Čo keby to za žart nepovažoval? Veď boje na Donbase by pred tromi rokmi pripadali ľuďom ako obyčajné fantazírovanie. Chápu teraz ľudia, najmä tí schopní ovplyvniť široké masy, zodpovednosť za svoje slová a činy?
Zdá sa, že prípad zostreleného bombardéra pobúril Rusov viac než katastrofa civilného lietadla, ktoré teroristi vyhodili aj s 224 ľuďmi nad Egyptom do povetria. Ľudia sa boja vojny, ale podvedome ju skoro čakajú (asi lepší strašný koniec, než hrôza bez konca).
Po prvom priamom strete ruských síl so silami jednej z krajín NATO začali Rusi na sociálnych sieťach jeden cez druhého spomínať na školské lekcie civilnej obrany. Ako si vyrobiť masku z gázy, ako si zariadiť kryt na chate a ako sa zásobiť pre každý prípad. Ani sa nedá vyznať, či je v tom viac strachu z vojny, alebo vyťahovanie sa.
Ozvena vojny znie aj vo vyhláseniach štátnych predstaviteľov. Bývalý hlavný hygienik, teraz premiérov poradca Gennadij Oniščenko tvrdí, že "každá kúpená turecká paradajka prispeje na raketu, ktorá poletí na našich chlapcov". Predseda ústavného súdu Valerij Zorkin na zvesť o zostrelení lietadla vyzval v záujme bezpečnosti obmedziť iné slobody a sprísniť ruský právny systém "s vojnovou prísnosťou".
Ale želajú si Rusi vojnu, alebo genetická pamäť (v prvých dvoch svetových vojnách ich krajina stratila viac ako iné štáty) nedovolí nechať sa vtiahnuť do novej svetovej katastrofy?
Ak sa politici a diplomati nedokážu dnes dohodnúť, historici v budúcnosti povedú spory, ktorý deň považovať za začiatok tretej svetovej vojny: začiatok amerického bombardovania Sýrie, teroristické útoky v Paríži, alebo utorkové zostrelenie ruského bombardéra? Tiež spočítajú straty, budú hádať, či vojnu išlo odvrátiť, a hádať sa, kto ju zavinil.
Výraz druhá svetová vojna sa prvýkrát objavil v júni 1939 v časopise Time. Písali, že pravdepodobne čoskoro začne. Bohužiaľ, mali pravdu.
Keď si 25. novembra 1867 nechal Alfred Nobel patentovať dynamit, veril, že strašná zbraň odradí národy od bojovania. Čoskoro sa presvedčil o krutom omyle. Aj my sme si ešte nedávno mysleli, že nás pred treťou svetovou spoľahlivo chráni jadrový arzenál, schopný vyhladiť celé ľudstvo. Tiež omyl?
