PRAHA – Susedná Česká republika sa rozhodla, že sa o hendikepovaných spoluobčanov postará po svojom. Od minulého týždňa už piatim z nich pomáhajú sexuálne asistentky. Niektoré poskytujú iba konzultácie v oblasti sexuality, iné sa tejto téme venujú aj aktívne. Vraj je všetko v norme, robí sa to predsa pre duševne aj fyzicky postihnutých ľudí, čo na to trestný zákon?
Budúce sexuálne asistentky prešli niekoľkými školeniami, ktoré viedli skúsenejší kolegovia z Nemecka a Švajčiarska. Po absolvovaní kurzov dostali certifikát od organizácie s názvom Rozkoš bez rizika, ako informuje webstránka idnes.cz. Vo veľkom sa s poskytovaním týchto služieb začne v januári budúceho roku.
Čo teda sexuálne asistentky presne robia? Ženy sa môžu hendikepovaných Čechov dotýkať, aj mať s nimi sex. Učia ich však zodpovednosti, významu sexu aj slova nie. Párom pomáhajú so začiatkami intímneho života, učia ich používať sexuálne hračky, informujú o ochrane, teda aj antikoncepcii. Ak je to nutné, hovoria aj s príbuznými.
„Mám skúsenosť s tým, že keď sexuálnej pracovníčke prezradím, že som na vozíku, tak ma odmietnu. Je to preto, že nemajú s postihnutými skúsenosť. Možno majú strach, tak to prosto nerobia. Ako sa má potom postihnutý človek cítiť, keď ho odmietne pracovníčka, ktorá to vlastne robí za peniaze,“ vysvetľuje jeden z propagátorov tohto programu Tomáš Puk, ktorý je kvôli vzácnej genetickej poruche už štyri roky pripútaný na invalidný vozík.
Služby sexuálnych asistentiek si teda platí klient, pričom etický kódex, ku ktorému sa asistentky zaviazali, stanovuje maximálnu cenu za hodinu na 1200 českých korún, teda okolo 44 eur. Zatiaľ ide iba o samé ženy, no riaditeľka Rozkoše bez rizika Lucia Šídová uvádza, že čoskoro zaškolia aj mužov, nakoľko je po nich dopyt.
Prostitúcia v Česku nie je trestným činom. „Projekt sexuálnej asistencie možno aj v súčasnej právnej úprave realizovať. Nebude v rozpore s právnou úpravou definujúcou trestný čin kupliarstva,“ vyjadril sa Michal Šmíd z ministerstva vnútra. Problémom už je tak len názor verejnosti, ktorá poskytovanie sexuálnych služieb postihnutým ľuďom stále vníma ako niečo „škandalózneho a úchylného“. To, či sa tento názor upraví, ukáže čas.
