LUXEMBURG – Najväčšia sociálna sieť na svete bude musieť opäť zápasiť o postavenie. Súdny dvor Európskej únie v Luxembursku totiž rozhodol, že Facebook nerešpektuje súkromie užívateľov. Ide o nebezpečný precedens, ktorý môže viesť k zákazu prenosu osobných dát z Európy do Spojených štátov, čo by, samozrejme, znamenalo, že Facebook prestane byť globálnou sociálnou sieťou.
Súdny dvor Európskej únie dnes označil za neplatné rozhodnutie Európskej komisie z roku 2000, podľa ktorého Spojené štáty zabezpečujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných do USA z Európy. Posúdiť a rozhodnúť, či odovzdanie takýchto dát zodpovedá pravidlám ich ochrany, môžu jednotlivé štáty EÚ, uviedol zároveň súd.
Verdikt môže mať podľa agentúry AP ďalekosiahle následky pre komunikačné spoločnosti podnikajúce v Európe. Reuters označil výrok za historický. Súd sa zaoberal prípadom Rakúšana Maxa Schremsa, ktorý sa sťažoval na internetový portál Facebook, že nerešpektuje súkromný život užívateľov. Podľa Schremsa sociálna sieť uchováva aj teké osobné dáta, o ktorých vymazanie užívatelia požiadali, a tiež údaje o ľuďoch, ktorí sa k sociálnej sieti nikdy nepripojili.
Globálne špehovanie
"Rozsudok súdu veľmi vítam. Jasne stanovuje hranicu a vysvetľuje, že masové sledovanie je porušením našich základných práv. Musí byť umožnené rozumné právne prenastavenie," reagoval na rozsudok študent práv Schrems vo svojom oficiálnom vyjadrení.
Schrems s odvolaním sa na informácie o činnosti amerických tajných služieb, ktoré zverejnil ich bývalý spolupracovník Edward Snowden, tvrdí, že v USA nie je dostatočná ochrana pred sledovaním zo strany orgánov štátnej moci. Pre slovenské a české spoločnosti, najmä dcérske firmy medzinárodných spoločností, to podľa advokáta BPV Braun Partners Arthura Brauna znamená, že ich osobné dáta už nemôžu byť naďalej legálne uložená na amerických serveroch, kde boli doteraz.
*wow* what an honor! this means a lot to me! i hope this will be one of many (small) steps to change things. https://t.co/y2ReQoM1l4
— Max Schrems (@maxschrems) 6. Říjen 2015
"Práve koncerny s centralizovanou agendou HR, ale aj zákazníckymi databázami, sa musia rozsudkom zaoberať. A užívanie bežných sociálnych sietí, ako sú LinkedIn alebo Facebook, personalistom, je tiež na hrane, pretože aj tieto servery zhromažďujú a spracúvajú osobné údaje. V konečnom dôsledku sa však rozsudok týka každej firmy, ktorá nemá vlastný server na území EÚ, napríklad v cloude to všetko môže byť považované za porušenie práva na ochranu osobných údajov," komentoval rozsudok.
Najprv Írsko, potom Luxembursko
Rakúsky študent neuspel u írskych úradov, na ktoré sa obrátil vzhľadom na pôsobenie európskej centrály spoločnosti Facebook v Írsku. Írsky úrad pre ochranu údajov Schremsove sťažnosti zamietol najmä s odvolaním sa na rozhodnutie Európskej komisie z 26. júla 2000. Komisia vtedy konštatovala, že USA zabezpečujú primeranú úroveň ochrany odovzdávaných osobných údajov, a to v rámci schémy takzvaného "bezpečného prístavu" (z ang. Safe Harbour).
Tento režim zaviedol viacero zásad týkajúcich sa ochrany osobných údajov, podľa ktorých americké firmy, u ktorých tieto údaje nakoniec "zakotvia", sa dobrovoľne zaväzovali k dodržiavaniu určitých štandardov. Írsky súd, ktorý kauzu Schrems-Facebook nakoniec rozhodoval, sa obrátil na súd Európskej únie, aby vo veci zaujal stanovisko.
Európsky súdny dvor dospel k záveru, že Európska komisia posudzovala len režim "bezpečného prístavu", namiesto aby konštatovala, či USA na základe svojich predpisov či medzinárodných záväzkov zaisťujú ochranu práv na úrovni rovnocennej s ochranou poskytovanou v EÚ. Súd konštatoval, že režim "bezpečného prístavu" platí len pre tie americké spoločnosti, ktoré sa k nemu pripoja, ale že mu nepodliehajú americké štátne inštitúcie.
Národná bezpečnosť pred všetkým
Navyše, požiadavky súvisiace s bezpečnosťou štátu, verejným záujmom či s dodržiavaním amerických zákonov, majú v USA prednosť pred režimom "bezpečného prístavu". Súd EÚ tiež dospel k záveru, že žiadne ustanovenie smernice únie nebráni vnútroštátnym orgánom členských krajín EÚ v dohľade nad prenosom osobných údajov do tretích krajín.
"Teda aj v prípade, že existuje rozhodnutie Európskej komisie, vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré dostanú žiadosť, musia mať možnosť nezávisle posúdiť, či prenos osobných údajov dotknutej osoby do tretej krajiny dodržiava požiadavky stanovené smernicou," uviedol Európsky súd.
Na základe verdiktu z Luxemburgu bude musieť Írsko znovu posúdiť Schremsovu sťažnosť a rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zastaviť prenos údajov o európskych užívateľoch Facebooku do USA.
Odovzdávanie informácií by sa malo zastaviť, pokiaľ írsky súd uzná, že USA neposkytujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Režim "bezpečného prístavu" mal podľa AP umožniť voľný transfer informácií od najrôznejších spoločností z Európskej únie do Spojených štátov. Bez neho sa výrazne sťaží rýchla a bezproblémová výmena údajov cez internet, domnieva sa AP.
Čo na to Facebook?
"Toto rozhodnutie je výraznou ranou pre celosvetový dohľad zo strany USA, ktorý sa veľa spolieha na súkromných partnerov (ako Facebook). Rozsudok jasne hovorí, že americké podniky jednoducho nemôžu pomáhať špionážnemu úsiliu USA v rozpore so základnými európskymi právami," povedal podľa AP Schrems. Je presvedčený, že rozhodnutie nebude mať vážny dopad na fungovanie komunikačných sietí.
Zabezpečenie optimálnej ochrany zo strany amerických súkromných spoločností sa podľa súdu EÚ má v krajinách únie posudzovať najmä podľa národných predpisov a príslušných smerníc EÚ z roku 1995. A čo na to Facebook? "Je nevyhnutné, aby vlády EÚ a USA zabezpečili poskytovanie spoľahlivých metód pre zákonné odovzdávanie údajov a vyriešili prípadné otázky týkajúce sa národnej bezpečnosti," povedala Sally Aldous, hovorkyňa Facebooku, na margo rozsudku.
