BERLÍN/ŠTRASBURG/BRATISLAVA - Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes vyhlásila, že Európa musí zaviesť spoločný systém na vybavovanie žiadateľov o azyl a dohodnúť sa na záväzných kvótach, podľa ktorých sa utečenci rozdelia po celom kontinente.
Nemecko očakáva, že počet utečencov, ktorých prijíma, sa tento rok zvýši oproti vlaňajšku štvornásobne na približne 800.000. Berlín tiež upozornil, že nemôže v prijímaní pokračovať týmto tempom každý rok. Predsedníčka vlády nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hannelore Kraftová dnes uviedla, že počet 800.000 utečencov bude v roku 2015 prekročený.
Merkelová vyzvala na prísnejšie uplatňovanie európskych pravidiel.
"Tento spoločný európsky azylový systém nemôže existovať len na papieri, ale aj v praxi. Hovorím to, pretože nariaďuje iba minimálne normy na ubytovanie utečencov a minimálnu povinnosť registrovať utečencov," povedala na spoločnej tlačovej konferencii so švédskym premiérom Stefanom Löfvenom v Berlíne.
Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel v pondelok vyhlásil, že ak krajiny východnej Európy a ďalšie štáty budú naďalej odmietať prijať svoj spravodlivý podiel utečencov, schengenská zóna Európskej únie - teda režim bez hraničných kontrol - bude ohrozená.
Merkelová však povedala, že štáty EÚ musia nájsť spoločné riešenie utečeneckej krízy a nevyhrážať sa jedna druhej, ak nebudú spolupracovať.
"Ja osobne, a diskutovali sme o tom, zastávam názor, že by sme sa nemali pretekať vo vyhrážkach jeden voči druhému. Mali by sme sa spolu rozprávať v duchu vzájomnej úcty," uviedla Merkelová.
Nemecká kancelárka dodala, že Európa musí diskutovať o zmenách vo svojej azylovej politike, keďže Grécko ani Taliansko nemôžu prijať všetkých utečencov prichádzajúcich na člnoch z Turecka alebo zo severnej Afriky. Löfven sa pridal k Merkelovej názoru.
"Naša zodpovednosť je hlboko morálna. Je to zodpovednosť človeka voči človeku. Musíme tak konať spoločne. V EÚ je 28 krajín s rovnakou zodpovednosťou," uviedol švédsky premiér.
Menšie stredoeurópske a východoeurópske štáty EÚ odmietajú akékoľvek povinné kvóty na prijímanie utečencov, pričom Európska komisia sa chystá predložiť plán, ktorý to má ukončiť, napísala tlačová agentúra Reuters.
Švédsko, ktoré uplatňuje jednu z najštedrejších európskych politík ohľadne utečencov, prijme podľa očakávania tento rok 74.000 utečencov.
Merkelová sa dnes o kríze telefonicky rozprávala s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom a pochválila turecké snahy poskytnúť ubytovanie mnohým utečencom, predovšetkým zo Sýrie a Iraku.
Obaja politici sa zhodli, že utečeneckú krízu musí riešiť medzinárodné spoločenstvo spolu, inak sa neskončí - a na to je potrebné aj na naliehavé politické riešenie konfliktu v Sýrii, preto je nutné vystupňovať snahy.
Slovenskí europoslanci odmietajú utečenecké kvóty: Nesmieme však stáť bokom
Aj slovenskí europoslanci budú dnes na pôde Európskeho parlamentu (EP) diskutovať a v stredu hlasovať o stanovisku k navrhovaným núdzovým opatreniam na premiestnenie 40.000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do ďalších členských štátov EÚ. Ich spoločným odkazom je, že národné kvóty by mali byť tým posledným zo všetkých možných riešení
V predloženom uznesení sa uvádza, že návrh na stály mechanizmus núdzovej relokácie, o ktorého znení rozhodne EP spolu s Radou EÚ, "musí byť založený na významnejšom príspevku k solidarite a rozdeleniu zodpovednosti medzi členské štáty". Eduard Kukan (SDKÚ-DS) upozornil, že téma utečencov je široká otázka. Priznal, že je proti povinným kvótam, pretože to nie je spôsob riešenia, ale na druhej strane si podľa neho musia všetci, vrátane štátnych predstaviteľov Slovenska, uvedomiť, že ide o celoeurópsky problém a SR sa na jeho riešení tiež musí podieľať.
"Sme už 11 rokov členmi únie. My k tomu zatiaľ pristupujeme úplne negativisticky, a to nie je dobre. Ak sa chceme podieľať na európskych otázkach, tak potom na všetkých, aj na otázke utečencov," zdôraznil Kukan. Poslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) pripustila, že aj na pôde EP dochádza k boju medzi východom a západom v otázke utečencov.
"Nemali by sme bojovať, musíme sa zhodnúť na jednotnom postoji. Kvóty sú to posledné, čo máme v EÚ riešiť... Pašeráci sa nám smejú do očí, naďalej zarábajú. Musíme najskôr odstrániť príčiny a až potom riešiť kvóty," uviedla Smolková. Podľa jej slov EÚ pri riešení tejto otázky nevyčerpala všetky ponúkané možnosti. Aj preto by lídrom jednotlivých štátov a predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi navrhla postup pápežského konkláve, čiže rokovať, až kým sa nedohodnú na spoločnej azylovej a migračnej politike. A na odstránení príčiny vojen a kríz, ktoré migrantov vyháňajú z domova.
Smolková zopakovala, že EÚ nevyužila mnoho možností, ktoré má. Nepožiadala OSN o spoločné rokovania, ako riešiť túto otázku a či je možné použiť vojenskú silu v Sýrii proti islamistom, ako sa to v minulosti udialo v bývalej Juhoslávii a Afganistane. Na adresu Európskej komisie zaslala otázku, prečo nezavedie zbrojné embargo na bojujúce strany v Sýrii, ktoré bojujú proti sebe rovnakými zbraňami, čo naznačuje, že "pre niekoho je to výhodný obchod a peniaze dominujú pred mierovým riešením". Komisia jej odpovedala, že nie je kompetentná v tejto otázke rokovať.
Ivan Štefanec (KDH) naznačil, že administratívne riešenia v podobe kvót nepomôžu. Podľa jeho slov je potrebné "poctivo riešiť situáciu mimo územia EÚ", čo aj tvrdým vojenským zásahom proti Islamskému štátu. K riešeniam patrí aj lepšia ochrana hraníc EÚ. Zároveň však dodal, že ľudia, ktorým ide o holý život, si zaslúžia našu pomoc. Nie je to problém jednotlivých krajín, ale celej únie.
"Na tomto sa ukáže, či je európska myšlienka životaschopná a či naša súdržnosť vydrží," odkázal Štefanec. Upozornil, že pre účinnejší boj proti pašerákom je potrebné zasahovať v Stredomorí, čo je aj téma pre OSN, kde však Rusko blokuje možnosť spoločných silových zásahov. Anna Záborská (KDH) si tiež myslí, že kvóty prinesú viac problémov ako riešení. Záborská vyzvala na zastavenie šírenia dezinformácií, kde by uvítala, aby Brusel predložil štruktúru utečeneckej množiny, čiže odkiaľ utečenci presne sú, koľkí z nich sú ohrození a koľkí sú iba ekonomickými migrantmi. Dodala, že je potrebné urýchliť azylový proces, samotné riešenie situácie v krajinách pôvodu migrantov však nepôjde rýchlo, pretože príčiny vojen či chudoby vznikali dlhé roky.
"Nemôžeme čakať, kým sa to tam vyrieši, a až potom riešiť utečencov u nás doma," konštatovala Záborská. Pál Csáky (SMK) je tiež proti zavádzaniu kvót a na úspešné riešenie utečeneckej krízy musí EÚ podľa neho viac spolupracovať s NATO, čo znamená s USA, a tiež s arabskými krajinami.
