Americký Senát
BRATISLAVA - Americký Senát schválil v utorok večer zákon o vnútornej bezpečnosti, ktorý obsahuje i návrh na zrušenie víz pre vybrané nové členské štáty Európskej únie.
Ustanovenia, ktoré menia podmienky pre zaradenie do bezvízového režimu boli súčasťou komplexného legislatívneho balíka posilňujúceho bezpečnosť USA po útokoch z 11. septembra 2001. Zákon obsahuje mnohé z odporúčaní panelu prešetrujúceho okolnosti teroristických útokov z onoho dňa a má posilniť americké obranné mechanizmy pred budúcim teroristickým útokom. Za zákon hlasovalo 60 senátorov, proti bolo 38.
Teraz by mal nasledovať dohodovací proces so Snemovňou reprezentantov, ktorá vlastný bezpečnostný zákon prijala v januári tohto roku. Zákon Snemovne však vízovú problematiku neobsahuje, a preto je potrebné, aby členovia dolnej i hornej komory Kongresu zladili svoje postoje. Ak nájdu kompromis, zákon poputuje priamo k prezidentovi George W. Bushovi, ktorý však pohrozil vetovaním senátneho znenia zákona, pretože nesúhlasí s právom na kolektívne vyjednávanie pre pracovníkov bezpečnostnej kontroly na letiskách. Právo na kolektívne vyjednávanie u tejto skupiny zamestnancov letísk vníma Bush ako potenciálnu hrozbu pri zaisťovaní vysokého stupňa bezpečnosti na letiskách.
Senátna úprava predpokladá, že americká vláda môže zaradiť do bezvízového programu tie krajiny, ktoré pomáhajú Spojeným štátom v boji proti terorizmu, nepredstavujú pre USA bezpečnostnú hrozbu a spolupracujú s nimi pri posilňovaní bezpečnosti, vrátane vydávania biometrických cestovných pasov a pri výmene bezpečnostných informácií. Slovensko, Česká republika a ďalší noví členovia EÚ tieto podmienky spĺňajú.
Zákon ponecháva v platnosti požiadavku nanajvýš troch percent odmietnutých žiadostí o víza z danej krajiny ako podmienku pre zaradenie do bezvízového režimu. Ministerstvá vnútornej bezpečnosti a zahraničia by ale mohli túto podmienku obísť, ak v uplynulom roku neprevýšil počet odmietnutých žiadostí desať percent alebo pokiaľ občania danej krajiny výrazne neprekračujú povolenú dobu pobytu v USA.
Teraz by mal nasledovať dohodovací proces so Snemovňou reprezentantov, ktorá vlastný bezpečnostný zákon prijala v januári tohto roku. Zákon Snemovne však vízovú problematiku neobsahuje, a preto je potrebné, aby členovia dolnej i hornej komory Kongresu zladili svoje postoje. Ak nájdu kompromis, zákon poputuje priamo k prezidentovi George W. Bushovi, ktorý však pohrozil vetovaním senátneho znenia zákona, pretože nesúhlasí s právom na kolektívne vyjednávanie pre pracovníkov bezpečnostnej kontroly na letiskách. Právo na kolektívne vyjednávanie u tejto skupiny zamestnancov letísk vníma Bush ako potenciálnu hrozbu pri zaisťovaní vysokého stupňa bezpečnosti na letiskách.
Senátna úprava predpokladá, že americká vláda môže zaradiť do bezvízového programu tie krajiny, ktoré pomáhajú Spojeným štátom v boji proti terorizmu, nepredstavujú pre USA bezpečnostnú hrozbu a spolupracujú s nimi pri posilňovaní bezpečnosti, vrátane vydávania biometrických cestovných pasov a pri výmene bezpečnostných informácií. Slovensko, Česká republika a ďalší noví členovia EÚ tieto podmienky spĺňajú.
Zákon ponecháva v platnosti požiadavku nanajvýš troch percent odmietnutých žiadostí o víza z danej krajiny ako podmienku pre zaradenie do bezvízového režimu. Ministerstvá vnútornej bezpečnosti a zahraničia by ale mohli túto podmienku obísť, ak v uplynulom roku neprevýšil počet odmietnutých žiadostí desať percent alebo pokiaľ občania danej krajiny výrazne neprekračujú povolenú dobu pobytu v USA.
