DAMASK - Irak a Sýriu čaká zrejme rozpad, zatiaľ čo o svoje miesto a pravdepodobne aj vlastný štát usilujú blízkovýchodní Kurdi a tiež radikáli z organizácie Islamský štát (IS). Súčasný Blízky východ je dejiskom štyroch vojen a svedkom vzniku nečakaných spojenectiev. Postup radikálov z IS územím Sýrie a Iraku bol príčinou vzniku koalície vedenej Spojenými štátmi, ich spojencov z krajín Perzského zálivu a Turecka. Okrem nich sa usiluje o zničenie IS taktiež Irán a Izrael.
Sýria na pokraji úplného rozpadu: Prezident Asad to nezvláda, už vyše 240-tisíc mŕtvych!
Doterajší Irak a Sýria vznikli so zánikom koloniálnych pomerov po druhej svetovej vojne a udržať ich pokope bude ťažké. Odstupujúci náčelník generálneho štábu pozemných síl USA Raymond Odierno v auguste nahlas zauvažoval, či by pre riešenie situácie v Iraku nebolo lepším riešením pripraviť jeho rozdelenie. Tamojšia situácia je prehľadná: slabá šíitska vláda v Bagdade bojujúca proti IS a korupcii, pričom ani v jednom sa jej veľmi nedarí, hoci za ňou stoja USA a Irán; ďalej sú tam severné regióny ovládané Kurdmi, ktorí patria k veľkej opore boja proti IS; a nakoniec menšinoví sunniti, ktorí sa cítia prehliadaní Bagdadom a z ktorých niektorí bojujú v radoch Islamského štátu.
Situácia v Sýrii je oveľa zložitejšia, pretože tam sa neodohráva len jedna vojna, ale vojny dve. Aj tam síce Spojené štáty so svojimi spojencami bombardujú pozície IS a spolupracujú s kurdskými spojencami, lenže umiernená opozícia proti IS je slabá a roztrieštená. Pokusy Američanov ju posilniť a vycvičiť nie sú úspešné, podotýka spravodajský server BBC.
Krajiny Perzského zálivu síce podporujú skupiny bojujúce v Sýrii proti IS, ale druhé oko upierajú na Irán a jeho rastúci vplyv. Irán bojuje spolu so svojim libanonským spojencom Hizballáhom na strane prezidenta Asada. Pre Arabmi z Perzského zálivu je boj proti Iránu rovnako dôležitý ako vojna proti IS. Posielajú do Sýrie peniaze i zbrane v snahe podkopať Asadov režim.
O Asadov odchod usilujú aj Spojené štáty, avšak podľa nich toho nemožno dosiahnuť silou. Svetovú diplomaciu komplikuje fakt, že Asad patrí na stranu bojujúcu proti IS.
Ďalším problémom sú politické ambície Kurdov žijúcich v Iraku, Turecku aj Sýrii a rozdelených do rôznych politických a ozbrojených skupín. Hroziaci rozpad Sýrie a Iraku ich ambíciám nahráva. Predstava, že by tureckí Kurdi začali spochybňovať tureckú hranicu, je pre Ankaru zlým snom. Turecko sa preto nedávno pripojilo k boju proti IS, lenže hlavnými cieľmi jeho lietadiel sú Kurdi, teda spojenci USA v boji proti radikálom.
K trom vojnám - koaličnému boju proti IS, snahe štátov Perzského zálivu zastaviť vplyv Iránu a sýrskemu občianskemu konfliktu - je potrebné pripočítať vojnu Turecka proti časti blízkovýchodných Kurdov.
Tieto štyri vojny majú tiež vplyv na dlhoročný konflikt Izraela a Palestínčanov. Chaos v Sýrii priviedol islamských radikálov bližšie k severnej hranici Izraela aj k hranici na juhu na Sinaji. Na druhej strane však stmeľuje izraelské spojenectvo s niektorými arabskými štátmi. Najviac viditeľné je to na utužujúcej sa vojenskej spolupráci s Jordánskom. Izrael predal alebo presunul do Ammánu útočné vrtuľníky aj bezpilotné lietadlá a izraelské tankovacie lietadlo sprevádzalo jordánske stíhačky pri prelete na spoločné vojenské cvičenie do USA.
Väčšina analytikov sa zameriava na dôsledky hroziaceho kolapsu Iraku a Sýrie, avšak skutočným hýbateľom regionálnych zmien je možnosť vzniku dvoch nových štátov - chalifátu IS a nového Kurdistanu. Neobvyklé politické a vojenské spojenectvá, ktoré vznikli, sú dôsledkom nielen zanikajúceho starého poriadku, ale tiež šoku z nového poriadku, ktorý sa ešte len rysuje.
