NEW YORK - sobitný vyslanec OSN pre Sýriu vyjadril v stredu presvedčenie, že zatiaľ nenadišiel čas na zopakovanie mierovej konferencie v Ženeve. Jednotlivé strany sýrskeho konfliktu však vyzýva na intenzívne prípravné rokovania, ktoré by sa mali týkať zásadných otázok, ako sú politické zmeny a boj proti terorizmu.
Podľa vyhlásenia Staffana de Misturu na pôde Bezpečnostnej rady OSN, z ktorého cituje agentúra AP, medzinárodné spoločenstvo naďalej dúfa, že Sýrčania dokážu nastúpiť "nezvratnú cestu smerom ku skutočnému politickému riešeniu".
Za najviac polarizujúci prvok mierového plánu prijatého účastníkmi konferencie v Ženeve z júna 2012 označil vytvorenie prechodnej vlády s plnohodnotnými výkonnými právomocami, na čom trvajú sýrske opozičné skupiny. Podľa Damasku by však išlo o protiústavný krok.
Vyše štyri roky trvajúci konflikt v Sýrii si podľa najnovšieho odhadu OSN vyžiadal už najmenej 250.000 mŕtvych a z vyše štyroch miliónov obyvateľov urobil utečencov. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun na pôde Bezpečnostnej rady vojnu označil za "hanebný symbol rozporov a zlyhania medzinárodného spoločenstva".
"V mene ľudskosti niet inej alternatívy ako rokovací stôl," tvrdí Pan, podľa ktorého by mali politici využiť hybnú silu vyvolanú nedávnou dohodou o iránskom jadrovom programe.
Šéf OSN zároveň vyzval na podporenie iniciatívy de Misturu, ale taktiež na "prerušenie všetkých prúdov zbraní a zahraničných bojovníkov" do Sýrie, ktorú by iné krajiny nemali využívať ako "zástupné bojisko".
Dotknuté krajiny odsúdili ruské vetovanie tribunálu pre vyšetrenie MH17
Vetovanie rezolúcie OSN o vytvorení medzinárodného tribunálu pre vyšetrovanie prípadu MH17 zo strany Ruska zdôvodnil Vitalij Čurkin, ruský vyslanec pri OSN, tým, že predmetná záležitosť nespadá pod mandát Bezpečnostnej rady OSN. Informovala o tom v noci nadnes agentúra DPA.
"Opakovane sme uviedli, že nepodporíme vznik tohto tribunálu, pretože na to nie je opodstatnenie," tvrdí Čurkin. Ruský prezident Vladimir Putin je podľa vlastných slov rovnako proti zmienenej iniciatíve OSN, keďže Moskva spochybňuje vyšetrovanie prípadu pod vedením holandských úradov, uvádzajú kremeľské zdroje.
Bert Koenders, minister zahraničných vecí Holandska, ktoré pri tragédii prišlo o 196 občanov, uviedol, že je "nepochopiteľné", ak členský štát BR OSN bráni spravodlivosti. "Moje myšlienky patria rodinám obetí, ktoré dúfali vo vyjasnenie tohto prípadu tým, že vznikne daný tribunál," skonštatoval Koenders.
Austrália, ktorá pri zostrelení letu MH17 nad východnou Ukrajinou stratila 39 občanov, takisto odsúdila rozhodnutie Ruska vetovať zriadenie vyšetrovacieho tribunálu ako "urážku pamiatky" obetí. "Zodpovední sa možno domnievajú, že sa teraz ukryjú za veto Ruskej federácie. Nedovolíme však, aby unikli spravodlivosti," varovala šéfka austrálskej diplomacie Julie Bishopová.
Malajzia je hlasovaním taktiež "hlboko sklamaná", vyhlásil tamojší minister dopravy Dato Sri Liow Tiong Lai, podľa ktorého zlyhanie BR OSN pri prijímaní danej rezolúcie vysiela páchateľom tohto zločinu "nebezpečný odkaz beztrestnosti". Malajzia prišla pri tragédii zo 17. júla 2014 o 43 svojich občanov.
Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina je úloha Ruska v podporovaní separatistov v Donbase podozrivých zo zostrelenia Boeingu-777 s 283 osobami na palube "úplne jasná". "Keď sa dnes pozriem na ruskú delegáciu, cítim ľútosť - dovolili si totiž pochovať nádeje celého sveta a zvlášť rodín obetí. Ak sa bojíte pravdy, stojíte určite na zlej strane," uviedol v tejto súvislosti Klimkin.
Záväzná rezolúcia by vytvorila súd, ktorý by stíhal zodpovedných za zničenie lietadla, pričom by vyžadoval účasť všetkých príslušných krajín na tomto procese. Návrh predložilo päť krajín zúčastňujúcich sa na spoločnom vyšetrovaní prípadu - Austrália, Belgicko, Holandsko, Malajzia a Ukrajina -, ktoré boli incidentom najviac postihnuté.
Za návrh rezolúcie hlasovalo 11 krajín v 15-člennej BR OSN, pričom tri štáty - Angola, Čína a Venezuela - sa zdržali hlasovania. Rusko dokument ako jediné podľa očakávaní odmietlo.
Boeing-777, ktorý letel na linke Amsterdam-Kuala Lumpur, sa zrútil v konfliktom zmietanej Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, pričom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.
Podľa Ukrajiny i Západu lietadlo zostrelili proruskí povstalci raketovým systémom Buk, ktorý im do výzbroje poskytlo Rusko. Moskva však akýkoľvek podiel na tragédii odmieta.
