MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, podľa ktorého budú Rusi budúci parlament voliť 18. septembra 2016, a nie v pôvodnom decembrovom termíne. Oznámil to dnes Kremeľ. Aj nasledujúce voľby by sa mali konať vždy tretiu septembrovú nedeľu.
Návrh na urýchlenie volieb podala vládna strana Jednotné Rusko a okrem komunistov s ním ostatní parlamentné strany súhlasili. Námietky nemal ani ústavný súd. Predseda snemovne Sergej Naryškin vysvetlil snahu o urýchlenie volieb tým, že by návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 mali schvaľovať už tí poslanci, ktorí potom s rozpočtom budú ďalej pracovať.
Komunisti boli proti, pretože podľa nich bude v septembri nižšia účasť, pretože časť voličov bude ešte na dovolenke. Poškodí to údajne menšie strany a naopak zvýhodní vládny tábor. Predchádzajúce voľby do Štátnej dumy, ako sa dolná komora nazýva, sa konali 4. decembra 2011. Vtedy rozpútali nebývalú vlnu protestov proti režimu pre podozrenie z falšovania výsledkov, ktoré zaručili Jednotnému Rusku väčšinu v snemovni. S masovými demonštráciami skoncoval až Vladimir Putin po svojom treťom zvolení za prezidenta.
Prezidentské voľby sa majú konať v roku 2018. Parlament ruskí voliči po ústavných zmenách z roku 2008 volia na päť rokov, prezidenta na šesť. Niektorí komentátori usúdili, že ak budú urýchlenie parlamentné voľby, mohol by sa zmeniť aj termín volieb prezidentských, a to na rok 2017 alebo aj 2016. Kremeľ ale tieto špekulácie poprel.
Poslanci, ktorí nebudú na budúci rok v septembri zvolení, budú podľa nového zákona odškodňovaní sumou, na akú by si prišli, ak by sa voľby konali v pôvodnom termíne. Zachovajú si do 4. decembra 2016 tiež imunitu, služobné byty a ďalšie výhody. Zákon na tento účel rezervuje takmer 714 miliónov rubľov - pre prípad, že by nebol opätovne zvolený žiadny zo 450 zákonodarcov.
